Poruchy lymfatickej drenáže alebo prečo diéta niekedy nepomáha

          Už ste snáď držali  všetky možné diéty, pravidelne športujete a hýbete sa. Tukové vankúše na zadku a stehnách však nie a nie zmiznúť? Vaše stehná a lýtka sú neforemné, hrubé a vôbec nezodpovedajú ženskému ideálnu (z čoho vás už ide poraziť). A vy už netušíte čo s tým? Tak čítajte ďalej...

Aj takto to chodí...

           Príde žena k lekárovi s tým, že máva boľavé, ťažké a opuchnuté nohy. Doktor na ňu pozrie a vidí, že stehná a lýtka sú objemnejšie, tak len sarkasticky skonštatuje, aby predsa menej jedla a začala sa hýbať.
Paradoxom môže byť, že táto žena nemusí byť ani tučná. Dokonca jej pás môže byť štíhly. Len keby neboli tie neforemné tučné nohy. Dokonca boľavé na dotyk.

           Aj takto teda môžete dopadnúť u lekára, ktorý netuší, že príčina vašich problémov je niekde inde ako v nedostatku pohybu a nevyváženej strave. Nadváha, či obezita  nemusia hrať žiadnu rolu.

           V skutočnosti môže ísť o ochorenie, ktoré sa označuje ako lipedém. Toto (aj z vyššie uvedeného dôvodu) býva často diagnostikované až keď prejde do pokročilejšieho štádia. Následky sa v tom prípade odstraňujú ťažšie.

Nemecké štatistiky (o slovenských som sa nedočítala) tvrdia, že lipedémom je v Nemecku postihnutých až 3,8 milióna žien (11% ženskej populácie).

Čo je lipedém

       Je to ochorenie, pri ktorom dochádza k nerovnomernému ukladaniu tukového tkaniva. Vyskytuje sa symetricky, čiže na oboch končatinách rovnako. Častejší je na dolných končatinách, zriedkavejšie na horných (alebo oboje). Symetrický výskyt treba obvzlášť vyzdvihnúť. Je to dôležité pre diagnostiku, pri ktorej je potrebné lipedém odlíšiť od tzv. lymfedému. Lymfedém je opuch, ktorý sa vyskytuje na končatinách asymetricky (čiže iba na jednej končatine). O lymfedému trocha neskôr.

           Predpokladá sa, že vznik lipedému môže mať hormonálne pozadie, keďže postihuje takmer výlučne ženy. Nikdy nie pred pubertou, avšak môže sa vyskytnúť v súvislosti s tehotenstvom či menopauzou, resp. sa v týchto prípadoch zhoršiť.

           U chudých žien sa môže vyskytnúť rovnako ako u žien s nadváhou (či obéznych). U obéznych žien býva problém samozrejme výraznejší. V rámci lipedému nejde výlučne len o kozmetickú vadu, pretože je často sprevádzaný bolesťami postihnutej končatiny.

Toto ochorenie má tendenciu zhoršovať sa, pokiaľ nie je zahájená adekvátna liečba.


Lekári rozlišujú 3 štádia:

I. štádium - symptómy: zreteľná tendencia k ukladaniu tuku v oblasti zadku, tvoria sa tzv. jazdecké nohavice, pokožka je zatiaľ hladká, pri riasení je zjavná celulitída, podkožie je na dotyk zhrubnuté, čiastočne môžu byť v podkoží hmatateľné malé uzlíky veľkosti polystyrénu (najmä na stehnách)

obr. I. štádium s výraznou disproporciou

II.. štádium - výrazné tzv. jazdecké nohavice, zhrohovatená pokožka s výraznou celulitídou (až hlbokými jamkami), podkožie je zhrubnuté, avšak ešte mäkké

III. štádium - podkožie je silno zhrubnuté a stvrdnuté, vyskytuje sa deformovaná prevísajúca tuková koža na stehnách a v okolí kolien, nohy sa deformujú pod náporom váhy do X

Ďalšie štádiá/obrázok:  https://en.wikipedia.org/wiki/Lipedema#/media/File:Three_stages_of_lipedema.jpg

Ako rozpoznať lipedém

- vyskytuje sa symetricky na oboch končatinách

- s ohľadom na telesné proporcie dochádza k zmnoženiu podkožného tukového tkaniva, pričom môže vznikať disproporcia medzi spodnou a vrchnou časťou tela (úzky štíhly vršok, tučné hrubé nohy). Obvod bokov je najmenej 1,4 x väčší ako obvod pásu (waist to hip ratio je menej ako 0,7). Avšak aj pri ženách s nadváhou je zreteľná disproporcia.

- v 1/3 prípadov sú súčasne postihnuté horné končatiny, uloženie tukového tkaniva je v tom prípade obdobné ako na nohách

- nikdy nie sú postihnuté dlane a chodidlá, nahromadené tukové tkanivo nepresahuje do týchto regiónov (čiže horná časť dlaní a chodidiel nevykazuje žiadnu zmenu)

- vyskytujú sa bolesti - tupá bolesť, ťažké nohy, bolesť na dotyk. Tieto bolesti sa počas dňa zvyknú zhoršovať v dôsledku zadržiavania tekutiny

- vyskytujú sa hematómy (modriny) už pri slabšom dotyku, tlaku

- zadržiavanie vody v tukovom tkanive najmä v druhej polovici dňa, výrazne v teplých dňoch, pri sedení alebo dlhom státí

- tukové tkanivo pri lipedéme nie je možné redukovať diétou ani fyzickou aktivitou. Pri extrémnych diétach ženy chudnú v hornej polovici tela, na tvári (disproporcie sa tým viac prehlbujú)

- skúška štipnutím spôsobuje v oblasti lipedému bolesť, na bruchu či chrbte však nie

- bolestivosť pritom nezávisí od štádia lipedému, ale od množstva uloženej vody, aj menšie lipedémy môžu byť veľmi bolestivé

- pokožka v oblasti lipedému je na dotyk uzlíkovitá

- lipedém je v prvom a druhom štádiu na dotyk mäkký, tlak prstom nezanecháva jamku

-  zhutnené tukové tkanivo tlačí na lymfatický systém, čo môže spôsobiť zníženú priepustnosť lymfatických ciev a presakovanie tekutiny do medzibunkového priestoru - vzniká opuch (vykladaním nôh a počas noci sa opuch vstrebe)

Lipedém treba odlíšiť od tzv. lipohypertrofie.

Lipedém vs. lipohypertrofia

            Lipohypertrofia sa rozložením tukového tkaniva môže na lipedém podobať. Pri lipohypertrofii sa však nevyskytuje bolestivosť. Preto sa nejedná o ochorenie, ale len kozmetický defekt.
          Predpokladá sa však, že v extrémnych prípadoch sa z lipohypertrofie môže vyvinúť lipedém. Doktor musí lipedém odlíšiť od lipohypertrofie či edémov, ktoré vznikajú z iných dôvodov a tiež od obezity (typ postavy -  hruška).
* u nás lekári stotožňujú lipedém s liphypertrofiou. V zahraničných materiáloch však bolo rozlíšené medzi týmito pojmami s tým, že lipedém spôsobuje bolesť postihnutého tkaniva, lipohypertrofia je však len zmoženie tukového tkaniva bez sprievodnej bolesti a opuchov

Lipedém vs. obezita

          Normálne tukové bunky menia svoju veľkosť podľa príjmu a výdaja energie. Ak priberiete, tak hovoríme o hypertrofii bunky. Bunky sa zväčšujú, naberajú objem.
           V prípade lipedému tvrdia vedci, že ide o hyperpláziu, čiže o zmnoženie buniek (tukových buniek je viac). Preto nie je možné zbaviť sa lipedému diétou. Pri diéte je totiž možné ovplyvňovať len veľkosť bunky (čo do plnosti), nie však počet buniek. Počet ostáva vždy konštantný.
           Lipedém je kombináciou hypertrofie a hyperplázie.

Lipedém vs . lymfedém

            Lipedém sa zvykne zamieňať aj s lymfedémom. Lymfedém sa však skoro nikdy nevyskytuje symetricky (je asymetrický).
             Typické pre lymfedém je zadržiavanie tekutiny. Pri dlhom sedení či státí a v teplom počasí nedokáže lymfatický systém odviesť všetku tekutinu a vznikajú edémy. Tieto sa zase stratia počas spánku, keďže nohy sú vyložené.
          Lipedém môže prejsť do štádiu lymfedému. Trvalý nátlak na lymfatické cievy môže časom spôsobiť, že sa zníži ich transportná kapacita. Lymfatická tekutina sa nedokáže transportovať a vznikajú edémy. Ukladanie bielkovín v lymfatickom systéme vedie k stvrdnutiu cievy. Vzniká tzv. sekundárny lymfedém - možno spoznať podľa toho, že aj dlane, či končatina je opuchnutá.

          Lymfedém vzniká kvôli nahromadenia tkanivovej tekutiny v medzibunkovom priestore v dôsledku narušeného lymfatického systému. Tento systém buď nedokáže transportovať lymfatickú tekutinu alebo sa nahromadí veľké množstvo tekutiny a lymatický systém je preťažený. Nahromedením tekutiny na určitom mieste, tkanivo opuchne. Súčasne dochádza k hromadeniu proteínov v lymfatickom systéme (vysokoproteínový opuch).

          Ak sa v počiatočnom štádiu proti opuchu nič nepodnikne, dochádza k zmene pokožky. Vzniká nové tkanivo, ktoré zafixuje edém.
Existuje primárny a sekundárny lymfedém. Väčšina pacientov má sekundárny. Sekundárny je často vyvolaný nádorom alebo operáciou. Často postihuje ženy po operácií prsného nádoru (rakoviny). V mnohých prípadoch totiž dochádza k narušeniu lymfatických ciest alebo uzlín. Nedostatok pohybu a nadváha lymfedém zhoršujú.
            Opuch, ktorý vzniká nebolí a cez noc odtečie. V ďalšom priebehu ochorenia už však opuchy ostávajú, keďže sú zafixované tkanivom. Edém možno spoznať podľa toho, že pri silnom stlačení ostáva na koži jamka. Ďalším znakom je, že nemožno vytvoriť kožnú riasu na druhom prste dolnej končatiny (tzv. Stemmerov príznak).

Psychická záťaž

            Veľké hrubé nohy nezodpovedajú ideálu krásy. Ženy možu mať psychické problémy, najmä keď ide o inak štíhlu ženu. Mnohé z nich sa snažia extrémnymi diétami a fyzickou aktivitou odstrániť tento problém. Je však dôležité, aby vedeli, že nejde o kozmetickú vadu, ale ochorenie.
           Aj ked je obezita iným ochorením, môžu ísť ruka v ruke. Diétovanie môže viesť k jojo-efektu a problém sa nevyrieši. Pri jojo-efekte ženy môžu nabrať ešte viac tuku, čo ochorenie ešte viac zhorší. Iný prípad je, keď ženy rezignujú a začnú sa prejedať, keďže aj tak nevidia iné východisko.
Problémom môže byť časom preťažovanie kĺbov, deformácia nôh, artróza.

Možnosti liečby lipedému a lymfedému

          Nie sú žiadne lieky na vyliečenie lipedému. V žiadnom prípade sa neodporúča na odvodnenie použitie diuretík. Diuretiká sa neoporúčajú ani v prípade lymfedému, pretože by mohlo dôjst k zhoršeniu stavu (hromadenie bielkovín a chýbajúca tekutina na ich odvádzanie).
           Diéta a pohyb môžu pomôcť zredukovať nadváhu, priamo na lipedém efekt nemajú. Redukcia nadváhy je však nevyhnutná.

           Na zmiernenie tlaku, zredukovanie vody v tkanivách sa používa lymfodrenáž. Súčasťou liečby je pohybová terapia a starostlivosť o pokožku. Lymfodrenáž by mala v trvať minimálne 45-60 minút, po nej sa odporúča kompresia kompresnými bandážami alebo pančuchami. Odporúča sa polohovanie končatín na zmiernenie hydrostatického tlaku (čiže vykladanie končatín).

V prípade lipedému sa možno nadbytočného tukového tkaniva zbaviť jedine liposukciou. A toto je zrejme jediný prípad, kedy doktori odporúčajú liposukciu chorého tukového tkaniva.


             Strava by mala byť vyvážená, bohatá na zeleninu, ovocie, vlákninu. Pacientka by nemala veľa soliť, fajčiť a piť alkohol. Pohyb musí byť pravidelný. Odporúča sa chôdza, plávanie, bicykel. Neodporúčajú sa športy pri ktorých treba rýchlo meniť smer - futbal, tenis, squash. Je potrebné nosiť voľné oblečenie. Neodporúča sa slnenie, solária, sauny /kvôli rozširovaniu krvných kapilár. Možno odporučiť studené sprchy na končatiny.
      Pri ranných štádiách lymfedému sa odporúča polohovanie končatín.

            Zlepšiť lymfatickú cirkuláciu (pozitívny efekt na lipedém i lymfedém) môže použitie tzv. venofarmák (látky, ktoré sa používajú na liečbu žilovej nedostatočnosti). Z prírodných látok možno spomenúť flavonoidy - diosmín, hesperidín a rutín (možno v lekárňach zakúpiť aj ako výživové doplnky).

           V prípade lymfedému sľubujú zlepšenie enzýmové preparáty (napr. Wobenzym). Ťažko posúdiť či ide len o reklamu výrobcu alebo je tento výrobok skutočne účinný (okrem toho, že je drahý). Som skeptik napriek tomu, že výrobca svoje tvrdenia opiera o isté štúdie. Účinok enzymoterapie na lymfatické edémy nie je jednoznačne doložený (chýbajú veľké klinické štúdie).

          Tradičná liečba lymfedému spočíva v manuálnej lymfodrenáži (môže byť skombinovaná aj so strojovou/ako prvá sa musí vždy však vykonať ručná manuálna drenáž), striktným  nosením kompresných pančúch (či ponožiek, resp. návlekov a to i pri športe). Dôležité je nepreťažovať postihnutú končatinu. Pacientka musí dbať o zvýšenú starostlivosť o pokožku (pozor aj na drobné poranenia pokožky, trhliny), používať šetrnú kozmetiku (prispôsobená k pH pokožky), vyhýbať sa agresívnym čistiacim prostriedkom (napr. pri umývaní riadov sa odporúčajú rukavice ak je postihnutá horná končatina).
             Dôležitý je pravidelný pohyb - chôdza, plávanie, bicykel. Ak je pacientka obézna, je potrebné nadváhu zredukovať. V prípade lymfedému možno odporučiť diétu založenú na znížení bielkovín a tukov v strave. Jedálniček by mal obsahovať množstvo zeleniny, ovocia, vlákniny.
Je potrebné sa vyhýbať horúcej vode, saunám, soláriam.


Prečo je pohyb dôležitý

            Pohyb lymfatickej tekutiny zabezpečuje jednak dýchanie a tepnová pulzácia a jednak pohyb svalov (tzv. svalová-žilová pumpa). Pri kontrakcii (sťahovaní) lýtkového svalu sa krv a tiež lymfa vytláčajú smerom k srdcu. Pohyb teda znižuje tlak, ktorý na cievy pôsobí, urýchľuje cievny odtok. Z tohto hľadiska je pohyb dôležitý nielen pri ochoreniach lymfatického, ale aj žilového systému (a samozrejme aj ako ich prevencia).

Obr. lymfatická cieva pri relaxovanom svale a pri svalovej kontrakcii (vidíte, že sťah svalu pôsobí na cievu a vytláča ju)

Pozor:
           Okrem lymfatických opuchov, ktoré vznikajú v dôsledku blokády lymfatickej drenáže sú opuchy, ktoré vznikajú z iných príčin, a to v dôsledku kardiálneho, pečeňového alebo obličkového (renálneho) ochorenia. Miestny opuch sa môže vyskytnúť aj v dôsledku reakcie na uštipnutie hmyzom (alergický opuch) alebo v dôsledku zranenia (alebo po operáciách).

Pozor na opuchy očných viečok. Môžu poukazovať na ochorenie obličiek.

           Dolné končatiny môžu opúchať aj v dôsledku žilovej nedostatočnosti (tzv. flebedém). Prejavujú sa pocitom ťažoby v nohách, svalovými kŕčmi, bolesťou pozdĺž žíl (v neskoršom štádiu sa vyskytuje pigmentácia na koži - v dôsledku hromadenia železa). Stav sa zhoršuje pri dlhom státí či sedení a tiež pôsobením tepla (v lete, v teplom kúpeli). K zlepšeniu vedie zdvihnutie nôh. Úľavu môže priniesť studená sprcha končatín. Na liečbu sa používajú už spomínané venofarmaká.
          U žien sa môžu objavovať tzv. cyklické opuchy v súvislosti s premenštruačným syndrómom. Tu sa vyskytujú aj ďalšie sprievodné javy ako nevoľnosť, bolesť hlavy, zápcha, psychické poruchy.

Zdroje:

http://www.dglymph.de/medizinische-informationen/oedemkrankheiten/
http://www.klinikum.uni-muenchen.de/Gefaesszentrum/download/de/1100-fuer-patienten/Ratgeber_OEdeme_download_1_.pdf
http://www.lymphe-und-gesundheit.de/downloads/Lymphe_und_Gesundheit_01-2010.pdf
http://www.lymphe-und-gesundheit.de/downloads/Lymphe_und_Gesundheit_04-2011.pdf
http://www.lymphe-und-gesundheit.de/downloads/Lymphe_und_Gesundheit_03-2014.pdf
http://www.solen.sk/pdf/9e32e45243190c69ae10b1f1ea8c0a2a.pdf
http://www.aik-info.de/zz_pdf/Patientenratgeber.pdf
http://www.weiss.de/fileadmin/misc/Lipoedem.pdf
http://www.internimedicina.cz/pdfs/int/2010/03/13.pdf
http://www.wobenzym.sk/cdweb/lymfo-uvod.htm
http://vou.sk/wp-content/uploads/2014/02/lymfedem-dolnej-koncatiny-2009-na-web-3vyd.pdf
http://www.onkologiapreprax.sk/index.php?page=pdf_view&pdf_id=3226&magazine_id=10
http://multi.maxis-medica.com/stiahnutie/Liecba_ziloveho_ochorenia_sprievodca_pacienta.pdf
http://www.eurocom-info.de/fileadmin/user_upload/Dokumente_eurocom/pdf_Dokumente_eurocom/Informationsbroschuere_Lymphoedem.pdf
http://www.internimedicina.cz/pdfs/int/2012/10/06.pdf
http://www.medicinapropraxi.cz/pdfs/med/2006/06/06.pdf
http://www.trencan.6f.sk/zdravie/Medi-Prekrvenie-Lieciva.pdf
http://www.viapractica.sk/index.php?page=pdf_view&pdf_id=4483&magazine_id=1
http://www.viapractica.sk/index.php?page=pdf_view&pdf_id=6244&magazine_id=1
http://www.wikiskripta.eu/index.php/Otok
https://cs.wikipedia.org/wiki/Ed%C3%A9m

Antioxidanty 2. časť

             Ako sme si povedali v predchádzajúcej časti, antioxidanty predstavujú ochranný mechanizmus, ktorý nás chráni pred pôsobením tzv. voľných radikálov.(http://fitsim.blogspot.sk/2015/08/antioxidanty-1-cast.html)

           Antioxidanty sú veľmi obetavé a poskytujú svoje elektróny, aby inhibovali činnosť nestabilných voľných radikálov. Antioxidanty si vytvára na jednej strane samotný organizmus, na druhej strane ich prijímame potravou.
Úlohou antioxidantov je:
- ochraňovať bunky pred škodlivým vplyvom, zabraňovať ich poškodeniu a predčasnému starnutiu
- ochraňovať dedičnú DNA
- zachovať rovnováhu v organizme (prevahou voľných radikálov na antioxidantmi vzniká oxidačný stres)

Čo zaťažuje ľudský organizmus

-          Stres

-          Fyzická a psychická preťaženosť

-          Fajčenie

-          Nedostatok spánku

-          Nadmerná konzumácia alkoholu

-          Jednostranná výživa s nízkou výživovou hodnotou

-          Jedovaté látky z chemikálií, farbív, aditív

-          Niektoré lieky, napr. antibiotiká

-          Znečistené prostredie, UV-žiarenie, elektromagnetické žiarenie..

             K antioxidantom zaraďujeme vitamíny, stopové prvky, špeciálne látky na rastlinnej báze, ako aj enzýmy, ktoré si organizmus sám produkuje.

Dôležité antioxidanty:

Vitamín C a vitamín E 

Stopové prvky: selén, zinok, mangán, meď

Enzýmy:
- kataláza (štiepi peroxid vodíka, ktorý je odpadovým produktom metabolizmu),
- glutatiónperoxidáza (enzým, ktorý môže/nemusí byť závislý od selénu, spolupracuje s enzýmom glutatión)

- glutatión - stavebná látka proteínového charakteru. Podieľa sa na imunitnom systéme, čistí pečeň. Chráni bunky pred oxidáciou.

- superoxiddismutáza (likviduje agresívny voľný radikál – superoxidový anión, regeneruje bunky a zabraňuje ich rozkladu, podporuje využitie zinku, medi a mangánu, v prírodnom stave sa vyskytuje v mnohých druhoch zeleniny – brokolica, ružičkový kel, kapusta)
- koenzým Q10

Rastlinné látky: karotenoidy, polyfenoly

Vitamín C

           Je to esenciálna látka, ktorú si organizmus nedokáže syntetizovať (vyrobiť). Vitamín C preto musíme prijímať stravou. Vitamín C je zároveň dôležitý antioxidant, ktorý sa v organizme zúčastňuje na mnohých procesoch. Je potrebný pre tvorbu kostí, zubov, ochranu ďasien, krvotvorbu. Posilňuje imunitu. Ako antioxidant pôsobí vo vnútri bunky, kde vychytáva voľné radikály. Súčasne posilňuje vitamín E pri plnení úloh.

Výskyt: Vitamín C sa vyskytuje prevažne v rastlinných produktoch, najmä v ovocí a zelenine. Denná dávka je 100 mg (ťažko pracujúci a dojčiace ženy do 150 mg), čo zodpovedá napr. 2 kivi alebo 1 veľkému pomaranču alebo  200g surovej kapusty, príp. 200g surového špenátu.

Vitamín C sa tiež využíva v potravinárskom priemysle, kde ako antioxidant chráni napr. ovocie proti zhnednutiu alebo sa používa na ošetrenie mäsa. Vitamín C zvyšuje resorpciu železa.

            O vitamíne C by ste mali vedieť, že je citlivý na svetlo a teplo. Z tohto dôvodu udržujte potraviny s obsahom vitamínu C na chladnom tmavom mieste, konzumujte ich podľa možnosti surové alebo šetrne tepelne upravené. Špenát či kapusta strácajú pri varení viac ako polovicu vitamínu C. Pri varení v pare okolo 30%. K stratám vitamínu C dochádza tiež pri umývaní ovocia, odstraňovaním šupky. V zarávanom ovocí či džemoch z ovocia vitamín C už nehľadajte. Najlepšie sa vitamín C uchováva v zmrazenom ovocí.

Fajčiari pozor. Nároky na spotrebu vitamínu C môžu byť u vás až trojnásobné.

picture by https://pixabay.com

Vitamín E

             Dôležitý vychytávač voľných radikálov, ktorý pôsobí spolu s vitamínom C, selénom a koenzýmom Q10. Nachádza sa v bunkových membránach, ktoré ochraňuje pred oxidáciou. Podieľa sa na imunitných procesov a tlmí zápalové procesy. Vyskytuje sa predovšetkým v rastlinných olejoch, tiež mandliach, orechoch, celozrnných produktoch. Denný príjem sa pohybuje od 15-19 mg (rozdieľ či ide o deti, ženy, mužov).
To zodpovedá cca. 5 čajovým (polievkovým) lyžičkám slnečnicového oleja alebo 10 lyžičkám olivového oleja.
            Vitamín E bráni oxidácii nenasýtench tukov, vitamínu A, selénu, vitamínu C a tiez oxidácií cholesterolu, ktorý by sa mohol prilepiť na cievne steny.

        Mali by ste vedieť: Je citlivý na teplo a prísun kyslíka. Pri rafinácií olejov sa podstatná časť vitamínu E stráca, preto by ste mali používať oleje lisované za studena (do studenej kuchyne).

Selén

            Ochranná látka pre imunitný systém. Posilňuje obranné mechanizmy a má pozitívny vplyv na obehový systém. Ako antioxidant spolupracuje s vitamínom E. Ochraňuje bunky pred negatívnymi vplyvmi ťažkých kovov a žiarením. Súčasne je súčasťou enzýmu glutatión a podporuje jeho vlastnosti vychytávača voľných radikálov. Prirodzene sa vyskytuje v pečeni, rybách, vajciach, celozurnných produktoch, pšeničných klíčkoch, para orechoch. Denná dávka predstavuje 55 μg,tj napr. 100g kuracej pečene alebo 50 g pšeničných klíčkov alebo 1 (max. 2) para orechy.

Mali by ste vedieť: Selén sa pri varení vyplavuje z potraviny do vody. Používajte na prípravu pokrmu len málo vody a aj túto zúžitkujte (napr. na prípravu polievky). Pozor na para orechy. Obsahujú vysoké dávky selénu (skutočne postačí jeden až max. dva orechy na pokrytie dennej dávky, a aj to na viac ako 100%).

Zinok

           Plní dôležitú úlohu v mnohých metabolických procesoch. Je nevyhnutný pre výstavbu červených a bielych krviniek, pre hojenie rán. Podporuje vitamín E. Nachádza sa v mäse, vnútornostiach, vajciach, mliečnych výrobkoch. Tiež celozrnných produktoch, orechoch, kukurici, ryži. Denná dávka sa pohybuje od 7-15mg, tj. napr. 200g ementálu alebo 75 g klíčkov.

Mali by ste vedieť: Lepšie využiteľný je zo živočíšnych zdrojov. Vegetariáni potrebujú o 50% viac zinku v porovnaní s konzumentmi zmiešanej stravy (nižšia resorpcia z rastlinných zdrojov).

Meď

            Dôležitá súčasť enzýmov. Udržiava elasticitu ciev, zúčastňuje sa na metabolických procesoch v pečeni, krvi, pľúcach, srdci. Ako antioxidant spolupracuje s vitamínom C a E.

Nachádza sa: vnútornosti, morské potvory,  klíčky, strukoviny, orechy, syry, bazalka, majoránka, muškátový orech, korenie. Denná dávka sa pohybuje: 1-1,5 mg. 

Mali by ste vedieť: Potrebné pre využitie medi je kyslé žalúdočné prostredie (to je upozornenie pre ľudí, ktorí berú lieky na znižovanie žalúdočnej kyseliny).

Mangán

             Výstavba kostí a spojovacích tkanív. Vyskytuje sa v rastlinných produktoch ako obilniny, orechy, strukoviny, ryža.zelená listová zelenina. Denná dávka sa pohybuje: od 2-5 mg, tj. napr. 50g ovsených vločiek, 80 g klíčkov, 1-2 krajce ražného chleba.
Mali by ste vedieť: Biela múka obsahuje minimum mangánu. Výhodnejšie sú celozrnné múky.

Koenzým Q10

            Je súčasťou všetkých buniek (názov pochádza z latinčiny a znamená všadeprítomný). Podieľa sa na príjme kyslíka buniek a produkcii energie. Telo si ho vyrába a čiastočne ho prijímame.
Vyskytuje sa: Mäso, ryby, vajcia, oleje, semená, orechy, strukoviny, obilniny, niektoré druhy zeleniny. Denná dávka sa pohybuje od 10-30 mg .
             Koenzým Q10 je rozpustný v tukoch. Pri ochoreniach a samozrejme s pokročilým vekom sa jeho syntéza znižuje.

Na jeho výrobu potrebuje organizmus dostatočný príjem vitamímov b-skupiny – niacín, kyselina pantoténová, kyslina listová, vitamín B6 a B12. Je silný antioxidant, pomáha vychytávať voľné radikály a predchádzať poškodeniu DNA.

Karotenoidy

           Sú rozšírené v rastlinnom (ale aj v živočíšnom, napr. losos, krevety, kraby – potvory červenej farby, živočíšny karotenoid sa nazýva astaxantín) svete. Dodávajú zelenine a ovociu žltú až červenú farbu. Časť sa syntetizuje na vitamín A. Najbežnejší je beta-karotén, ktorý sa  nachádza v medzibunkovom priestore a špecializuje sa na ničenie voľných radikálov. Veľmi silným antioxidantom je tiež lykopén.
Vyskytujú sa: Paradajky, mrvka, tekvica, paprika, marhule, ale tiež špenát a zelená listová zelenina. Zdrojmi vitamínu A sú napr. pečeň, rybí tuk, žĺtok, maslo, mlieko. Beta-karotén sa ničí účinkami svetla, tepla a kyslíka.

Samotný vitamín A je  len málo účinný antioxidant.

Mali by ste vedieť: Karotenoidy sú tak ako vitamín E rozpustné v tukoch. Lykopén alebo beta-karotén lepšie využijete, ak zelenina prejde tepelným spracovaním (či už mrkva alebo paradajky). Čiže nie je tak celkom pravda, že pre organizmus je najoptimálnejšia výlučne surová strava ako to niektoré výživové smery zvyknú propagovať.

            Karoténom sa dokonca pripisujú účinky v prevenciii kardiovaskulárnych ochorení, či niektorých typov rakoviny (rakovina pľúc a tráviaceho traktu). Jedna štúdia však ukázala, že podávanie beta-karoténu vo forme výživových doplnkov môže mať predovšetkým u fajčiarov prooxidačný a prokancerogénny efekt. Fajčiari by sa teda mali vyhýbať doplnkom s obsahom beta-karoténu.

Beta-karotén sa v pečeni premieňa na vitamín A, ktorý je dôležitý pre rast a vývin detí, metabolické procesy, tvorbu pigmentu v sietnici, na udržiavanie zdravej kože, očnej rohovky, posilňuje kosti, zuby, vlasy, ďasná.

Polyfenoly

           Sú to rastlinné zlúčeniny. Posilňujú ochranné imunitné mechanizmy, majú antioxidačné pôsobenie.
Vyskytujú sa napr: Káva, kakao, zelený čaj, zelenina, ovocie, víno, sója, strukoviny. Jednou zo skupín fenolov sú tzv. flavonoidy, ktoré sa nachádzajú vo väčšine rastlín. Flavonoidy fungujú ako zhášače voľných radikálov, sú schopné redukovať radikály na menej reaktívne formy. Flavonoidom sa pripisuje pozitívny efekt na srdcovo-cievny systém, zlepšujú hustotu krvi, sú prevenciou vzniku aterosklerózy, infarktu a mozgových príhod.

K flavonoidom patria aj resveratrol (v červenom víne) a kvercetín (v cibuľovitých rastlinách – cibuľa, pór, cesnak). 

ORAC - oxygen radical absorption capacity

Počuli ste už tento výraz v spojení s antioxidantmi? Že netušíte, čo to je?

ORAC je metóda, ktorá stanovuje antioxidačnú kapacitu, resp. antioxidačnú schopnosť prírodných látok (produktov). Táto metóda bola zavedená v r. 2005 v USA. Mernou jednotkou je µmol TE/100 g alebo slovne Mikro Mol Trolox Equivalent.

Pre úplnosť, ak by niekto chcel vedieť, ako sa antioxidačná kapacita vlastne meria a čo znamená trolox ekvivalent:

"Antioxidačná kapacita sa dá zmerať chemickými metódami. Používajú sa činidlá, ktoré vytvárajú s voľnými radikálmi farebné produkty, ktorých vzniku má zabrániť vo vzorke obsiahnutý antioxidant. Antioxidačná kapacita sa vyjadruje ako pomer antioxidačného účinku vzorky k 1,0 mmol/l roztoku Troloxu – vo vode rozpustného vitamínu E." 

              Inými slovami, antioxidačná kapacita je schopnosť, ako rýchlo je určitá látka schopná odstrániť reaktívne formy kyslíka (to sú tie, ktoré majú nespárovaný elektrón, ak by ste zabudli :)), či stimulovať aktivitu antioxidačných enzýmov.
Nás ako spotrebiteľov bude skôr zaujímať, ktoré potraviny sú nabité antioxidantmi a ktoré majú najvyššiu antioxidačnú kapacitu a teda aj veľký význam pre zdravie.

Medzi potraviny s najvyššou antioxidačnou kapacitou patria:

- drobné bobuľovité ovocie: čučoriedky, černice, ríbezle, maliny, jahody, brusnice, šípky
- strukoviny - rôzne odrody fazule
- surové kakaové bôby, tiež kakao
- slivky aj sušené
- granátové jablko
- rôzne odrody jabĺk
- rôzne bylinky (aj sušené) a koreniny - bazalka, kôpor, majoránka, oregano, mäta, kardamón, čili, škorica, kumín, curry, cesnak, zázvor, horčičné semienka, muškátový orech, rozmarín, tymián

* ale samozrejme, že všetky druhy ovocia a zelenina vykazujú  antioxidačné hodnoty (celý zoznam nájdete na webe:http://www.orac-info-portal.de/download/ORAC_R2.pdf)

picture by https://pixabay.com


Zdroje:

http://nutritiondata.self.com/
http://www.orac-info-portal.de/download/ORAC_R2.pd

http://www.wikiskripta.eu/index.php/Antioxida%C4%8Dn%C3%AD_ochrana_lidsk%C3%A9ho_t%C4%9Bla

http://www.wikiskripta.eu/index.php/St%C3%A1rnut%C3%AD_organismu

https://sk.wikipedia.org/wiki/Antioxidant

http://www.pfannhauser.at/ffe/docs/Antioxidantien.pdf
http://patienten-bibliothek.de/_pb2015/pb/ratgeber/Antioxidantien//Broschur_Antioxidantien.pdf
http://www.chemicke-listy.cz/docs/full/1999_12_774-780.pdf

http://patienten-bibliothek.de/_pb2015/pb/ratgeber/Antioxidantien//Broschur_Antioxidantien.pdf

http://www.pfannhauser.at/ffe/docs/Antioxidantien.pdf

ANTIOXIDAČNÉ ÚČINKY VYBRANÝCH SEKUNDÁRNYCH METABOLITOV, KATARÍNA DLUGOŠOVÁ, IVANA PŠENÁKOVÁ, Katedra biotechnológií, Fakulta prírodných vied Univerzity sv. Cyrila a Metoda, Trnava, Nova Biotechnologica (2004), str. 185-195

Volné radikály, antioxidanty a stárnutí, MUDr. Jan Pláteník, Ph.D., Interní Med. 2009; 11(1): 30–33
Oxidativer Stress und Anwendung von Antioxidantien in der Reproduktionsmedizin: Ist eine diätetische Nahrungsergän- zung sinnvoll? Ein Überblick des derzeitigen Wissensstandes, Johannes Wogatzky1 , Birgit Schechinger1 , Nicolas H. Zech1, jem (Journal für Ernährungsmedizin), 2013

pictures by https://pixabay.com Licencie: CC0 Public Domain / FAQ

Regulátory príjmu potravy

Telesná hmotnosť je regulovaná faktormi ako sú hlad a pocit nasýtenia, energetický príjem a energetický výdaj. Dnes už vieme, že tieto faktory spolu úzko súvisia a ich vzájomná súčinnosť podlieha hormonálnej regulácií.
              V roku 1994 vedci objavili pri výskumoch na obéznych myšiach hormón leptín. Práve tento hormón obéznym zvieratám v dôsledku génového defektu chýbal a jeho podávaním sa dosiahla redukcia hmotnosti, obmedzenie energetického príjmu a vyšší energetický výdaj. Vedci predpokladali, že tým nastane prevrat v liečbe ľudskej obezity. Žiaľ, nestalo sa tak.

           Úlohou leptínu je kontrolovať energetický príjem reguláciou pocitov nasýtenia (tzv. "hormón sýtosti"). Leptínová signalizácia sa odohráva v časti mozgu, ktorá sa nazýva hypotalamus. Leptín sa tvorí v bielom tukovom tkanive a cez krvný obeh sa dostáva do mozgu. Tukové tkanivo bolo pôvodne považované len za skladisko prebytočnej energie. S objavením leptínu sa vedci začali pozerať na toto tkanivo ako na endokrinný orgán (žľaza s vnútorným vylučovaním, produkujúca hormóny).

           Medzi množstvom tukových zásob a hladinou leptínu existuje teda paralela. Ľudia s vyšším podielom telesného tuku, majú vyššie hladiny leptínu v porovnaní s ľuďmi, ktorí majú telesného tuku menej. Tento rozdiel je daný tým, že leptín je vylučovaný práve bunkami tukového tkaniva (adipocytmi).
           S narastajúcim množstvom tukového tkaniva teda narastá vylučovanie leptínu do krvného obehu. Leptín sa pripája na príslušné receptory v hypotalame a dáva na známosť, že telesné tukové zásoby sú plné a treba obmedziť príjem potravy (reguláciou chuti do jedla) a zvýšiť energetický výdaj. S klesajúcim množstvom telesného tuku, klesá hladina leptínu. Vyššia hladina leptínu pritom znamená lepšie využívanie tukových zásob a rýchlejší metabolizmus. Je to kolobeh, ktorý má v mozgu sprostredkovať informácie o stave energetických zásob a podieľať sa na ich kontrole.

picture by Pixabay.com Licencie: CC0 Public Domain / FAQ

            Áno, vysoká hladina leptínu znamená vyšší energetický výdaj a áno, viac tukového tkaniva znamená viac leptínu. Tak prečo sú potom obézni ľudia stále obézni? Veď to...
Leptín mal znamenať prevrat pri liečbe obezity. Dodávanie leptínu sa však ukázalo ako neefektívne. U pokusných myší bola obezita spôsobená chýbajúcim génom, ktorý spúšťa produkciu leptínu. U ľudí (až na vzácne prípady génového defektu) sa skôr vyskytuje porucha v prenose leptínových signálov. Obézni ľudia majú často dokonca zvýšené hladiny leptínu.

           Receptory v hypotalame však nie sú schopné tieto signály vypočuť a reagovať na ne. Hovoríme o tzv. leptínovej rezistencii. Je to povedané metaforicky, ako keď búchate na dvere, ale nikto nie je doma. Keďže chýba signalizácia, ktorá by nám povedala, že zásob máme dosť, chýba obéznym ľuďom brzda, ktorá by im bránila ďalej sa prejedať a naberať zásoby tuku. Nechápte to však tak, že keď niečo zjete (či nezjete) dosiahnete okamžite leptínovú odozvu. Leptín sa podieľa na energetickej bilancii v rámci niekoľkých týždňoch, teda nie krátkodobo pri aktuálnom príjme potravy. Tukové zásoby tiež nedokáže ovplyvňovať zjedením, či vynechaním jedného obeda, však.

            Takúto krátkodobú odozvu vám však spôsobí ďalší významný hormón, ktorý sa podieľa na regulácií príjmu potravy (okrem iného).Tento hormón sa nazýva grelín a pôsobí ako krátkodobý faktor. Na rozdieľ od leptínu ho však nevytvára tukového tkanivo. Grelín sa produkuje predovšetkým v žalúdku. Jeho tvorba taktiež závisí od nutričného stavu. Hladina grelínu stúpa pred jedlom, klesá po jedle. Jeho úlohou je stimulovať hlad. Grelín vyvoláva odozvu v časti mozgu, hypotalame, kde sa napája na príslušné receptory.
           Ukázalo sa, že cirkulácia grelínu súvisí s vyprázdňovaním žalúdočného obsahu. U ľudí, ktorí držia diétu a obmedzujú príjem potravy sú hladiny grelínu vyššie. A naopak, tí, ktorí sa snažia nabrať váhu vyšším príjmom jedla, majú nižšie hladiny grelínu. Chudnutie, znížený príjem potravy, vyvoláva nárast hladín grelínu. Pred jedlom koluje v krvnej plazme dokonca dvojnásobné množstvo grelínu. Po jedle hladina grelínu opäť klesne.

           Na hladiny má vplyv veľkosť a frekvencia jedál, ale tiež ich zloženie.  Nízkotučná/vysoko sacharidová diéta v jednej štúdií ukázala redukciu hmotnosti pri stálej hladine grelínu, v inej štúdii sa tento výsledok však dosiahol prostredníctvom vysokotučnej/nízkosacharidovej diéty. Efekty konzumácie proteínov na hladiny grelínu sú nejednoznačné. Príjem rozpustnej vlákniny má však potenciálny vplyv na reguláciu hladín grelínu. Zohráva dôležitú úlohu pri kontrole a vyváženosti energetického príjmu.
          Grelín síce ovplyvňuje pocit hladu, nie je však priamo zodpovedný za ukladanie prebytočnej energie do tukového tkaniva. A tiež neoplyvňuje uvoľňovanie energie z tukového tkaniva. Efekt na vznik obezity či redukciu hmotnosti má teda len nepriamo a to prostredníctvom vyvolávania pocitu hladu. Pri nutkavom pocite hladu, človek častejšie siahne po jedle. A naopak, ak človek nepociťuje hlad, nemá potrebu tak často siahať po jedle, čo sa samozrejme prejaví aj na jeho hmotnosti.

           Hladina leptínu funguje ako dlhodobý regulátor energetickej homeostázy. Grelín ako krátkodobý regulátor. Pri dlhodobom nedostatku potravy a teda redukcii tukového tkaniva, organizmus spúšťa mechanizmy, ktoré vyvolajú odozvu na zmenené podmienky. Odpoveďou na nízky príjem potravy je zníženie energetického metabolizmu. V princípe ide o úsporné využívanie energie a snahu o obnovenie pôvodného stavu.
          Pri nízkoenergetických diétach sú hladiny grelínu zvýšené, čo prispieva k obnove pôvodnej hmotnosti a povestnému jojo-efektu. Grelín spúšťa návaly hladu a každý  prehrešok pomôže leptín uložiť do tukového tkaniva.

           Človek, ktorý sa snaží o redukciu hmotnosti by sa mal zamerať na predchádzanie pocitov hladu. To sa ľahko povie, avšak ťažko realizuje. No a najmä hladiny týchto hormónov vám nikto nezmeria. Teda ak nie ste laboratórna myš, ktorá sa práve podrobuje výskumu. Ak už teraz máte nadváhu, avšak stále máte tendenciu prejedať sa, pretože vaša chuť do jedla je obrovská a pocit nasýtenia sa nedostavuje, tak zrejme niečo nebude v poriadku.
Redukciou tukového tkaniva možno dosiahnuť lepšiu leptínovú odozvu (v prípade leptínovej rezistencie).
Už 10% pokles telesnej hmotnosti dokáže zlepšiť hladinu leptínu až o 53% a tým zlepšiť metabolický obrat a lepšie využívanie tukových rezerv. Ženy majú v zásade vyššie hladiny leptínu ako muži.

           V princípe platí, že redukciu tukového tkaniva možno dosiahnuť len ak je energetický príjem nižší ako energetický výdaj. Ako teda možno redukovať telesnú váhu bez návalov hladu?

picture by Pixabay.com Licencie: CC0 Public Domain / FAQ

Sú to tie klasické nutričné rady ako:

1. jesť pravidelne a v malých porciách
2. nevynechávať jedlo (nevynechávať raňajky, ale ani večeru)
3. neprejedať sa, resp. jesť len keď sme hladní
4. konzumovať jedlá s nízkym glykemickým indexom (teda vyhýbať sa najmä cukru, bielej múke a výrobkom z nich)
5. zakomponovať viac vlákniny do výživy (v podobe zeleniny, ovocia, strukovín, obilnín)
6. jesť veľa čerstvých a čo najmenej priemyselne spracovaných potravín
7. vyhýbať sa nezdravým tukom (nevysmážať, nefritovať, vyhýbať sa mastnému mäsu, rastlinným margarínom a výrobkom, ktoré ich obsahujú, vyhýbať sa fastfoodom)
8. hmotnosť redukovať postupne pomalým znižovaním kalorického príjmu

A samozrejme. Netreba v prvom rade zabúdať na pravidelnú fyzickú aktivitu. Výrazný vplyv na hladiny leptínu bol preukázaný aj pri mnohých športových aktivitách. Fyzická aktivita ďalej prispieva k:

1. lepšiemu využívaniu tukového tkaniva/ redukcii hmotnosti
2. zlepšeniu inzulínovej senzitivity
3. k zvyšovaniu svalovej hmoty a tým k zrýchleniu metabolizmu
4. k zvýšovaniu a udržaniu hustoty kostného tkaniva
5. k prevencii kardiovaskulárnych ochorení
6. k prevencii ochorení pohybového aparátu
7. hormonálnej rovnováhe
8. k prevencii psychických ochorení, depresií, k psychickej rovnováhe a dobrej nálade

picture by Pixabay.com Licencie: CC0 Public Domain / FAQ

A ešte jedna zaujímavosť...

              Grelín môže byť jedným z faktorov, ktoré dokážu ovplyvňovať hladinu rastového hormónu. Prázdny žalúdok a vysoká hladina grelínu stimulujú rastový hormón. Táto skutočnosť môže však byť skôr zaujímavá pre ľudí, ktorí sa venujú športu a snažia sa o nárast svalovej hmoty, ako pre ľudí, ktorí sa snažia o redukciu hmotnosti. Rastový hormón totiž dokáže zabezpečiť lepšiu proteosyntézu (a tým prispieť pri vhodnej výžive k svalovému rastu), lepšie využitie vlastných energetických zdrojov (čiže redukciu tukového tkaniva), zlepšiť inzulínovú senzibilitu (toto by mohlo byť zaujímavé aj pre obéznych pacientov).
            Predpokladom však je, že človek dokáže s týmito termínmi narábať, vhodne si upraviť výživu a tréningový plán. Teda nič pre laika, ktorý môže akurát experimentovať a narobiť viac škody ako úžitku.


Zdroje: 
http://www.viapractica.sk/index.php?page=pdf_view&pdf_id=3061&magazine_id=1
The role of leptin and ghrelin in the regulation of food intake and body weight in humans, M. D. Klok, S. Jakobsdottir and M. L. Drent, obesity
reviews (2007)8, 21-34 (online)
https://is.cuni.cz/webapps/zzp/download/130006010
https://www.bachem.com/fileadmin/user_upload/pdf/Monographs/Ghrelin_Leptin_Obestatin.pdf
https://cs.wikipedia.org/wiki/Leptin
https://en.wikipedia.org/wiki/Ghrelin

pictures by Pixabay.com Licencie: CC0 Public Domain / FAQ

Antioxidanty 1. časť

             Určite ste už o voľných radikáloch niečo počuli alebo čítali. Prípadne vám skôr hovorí niečo pojem - antioxidanty. V skutočnosti však málokto vie, o čo ide a čo to tie antioxidanty sú a prečo sa všade o nich píše, že sú také významné. Antioxidanty sú dobré a užitočné. Aj keď prečo vlastne?

Verím tomu, že sa nejaké tie antioxidanty v suplementačnej forme určite povaľujú aj u vás doma a možno ani o tom neviete.

            Antioxidanty sú v podstate bojovníci proti toxickému účinku voľných radikálov.

Aha, takže všetko vysvetlené? No, ani zďaleka. Takže pekne po poriadku.

Čo sú to voľné radikály?

           Každá bunka organizmu je závislá na kyslíku. Paradoxne je kyslík pre organizmus nielen nevyhnutný, ale zároveň aj škodlivý. Pri metabolickom procese premeny potraviny na energiu  sa spotrebúva kyslík. Spaľovanie však nie je dokonalý proces a vzniká pri ňom množstvo odpadových látok – radikálov.

            Voľné radikály (nielen kyslíka, tiež dusíka a i.) sú nestále, reaktívne molekuly, ktoré majú jeden alebo viac nespárovaných elektrónov. Na zabezpečenie stability sa teda snažia ukradnúť elektrón svojim susediacim bunkám. Látky, ktorým takto odoberú elektrón zoxidujú. Molekula, ktorej bol odobratý elektrón sa sama stáva voľným radikálom a dochádza k reťazovej reakcii.  

           Voľné radikály vznikajú v rámci metabolických procesov pri tvorbe energie, enzýmovými systémami, v dýchacom reťazci, zápalových procesov v tele. Tiež ich však do organizmu dostávame z vonkajšieho prostredia prijímaním potravy, pôsobením znečisteného prostredia (znečistené ovzdušie, cigaretový dym, chemické látky, postreky a i.). Do organizmu sa dostávajú dýchaním, cez kožu alebo s potravou (mimoriadne zaťažené sú pľúca, pečeň, obličky, črevá).

            S vekom spôsobujú degeneratívne ochorenia, aterosklerózu, rakovinu, mozgové príhody, astmu, artritídu, srdcový infarkt a ďalšie. Radikály môžu reagovať s nenasýtenými mastnými kyselinami a aminokyselinami, čo porušuje bunkové membrány a celý bunkový metabolizmus.

Oxidačný stres

             Organizmus má svoje mechanizmy, ktorými sa pred pôsobením voľných radikálov chráni. Problém však nastáva, keď oxidačné procesy prevyšujú antioxidačné schopnosti organizmu. Táto nerovnováha v prospech prooxidačných procesov sa označuje ako oxidačný stres.

Ľudia žijú v znečistenom, stresujúcom prostredí, ktoré je trvalým zdrojom látok, ktoré vyvolávajú tvorbu radikálov. Ďalšie si človek vytvára vysokou spotrebou cigariet, destilátov, liekov, prepálených tukov. 

            Organizmus sa vplyvom oxidačného stresu vyčerpáva. Bunky, ktorým bol voľným radikálom odobratý elektrón sú poškodené. Môže sa narušiť bunková membrána či dokonca poškodiť genetický materiál – DNA. Výsledkom tohto procesu je starnutie a smrť buniek. Zo širšieho pohľadu – starnutie organizmu a vývoj degeneračných ochorení. Ak by sme dokázali zabrániť oxidačným poškodeniam, resp. dokázali neustále obnovovať poškodené molekuly, boli by sme zrejme nesmrteľní.

              Zaujímavé je, že určité množstvo voľných radikálov vytvára samotný organizmus vrámci imunitných procesov ako ochranu proti vírusom a baktériam. Biele krvinky dokonca využívajú voľné radikály k ničeniu nádorových buniek.

            V rámci zachovania zdravia teda zohráva dôležitú úlohu podpora antioxidačných systémov organizmu. K tomuto účelu nám slúžia antioxidanty.


pictures by Pixabay.com Licencie: CC0 Public Domain / FAQ

Antioxidanty

           Antioxidanty podporujú prirodzené antioxidačné deje v organizme. Sú to významní lovci a ničitelia voľných radikálov. Sú to látky, ktoré buď aktivitu voľných radikálov obmedzujú, zamedzujú ich vznik, alebo ich deaktivujú.

Hladina antioxidantov v starobe klesá, čo vedie k zvýšenému poškodeniu buniek a tkanív.                             Zvyšovaním príjmu antioxidantov sa nám môže aspoň čiastočne podariť pred týmto procesom chrániť. Aby sme sa však dokázali uchrániť pred oxidačným pôsobením voľných radikálov, treba prijímať antioxidanty v dostatočnom množstve.

Antioxidanty teda delíme na:

1.       Mechanizmy, ktoré zabraňujú tvorbe voľných radikálov

2.       tie, toré vychytávajú vytvorené voľné radikály – vychytávače, lapače, zhášače

3.       Reparačné systémy, ktoré odstraňujú poškodené molekuly z organizmu

Podľa formy antioxidanty delíme na:

Enzýmy (kataláza, glutatiónperoxidáza, superoxid dismutáza)

Organické látky – vitamín E, vitamín C, vitamín A, koenzýmy – napr. koenzým Q10, flavonoidy, katechíny, karotenoidy (beta-karotén),

Stopové prvky s antioxidačným účinkom – meď, selén, zinok

Hormóny s antioxidačným účinkom – melatonín (hormón spánku)


pictures by Pixabay.com Licencie: CC0 Public Domain / FAQ

            Si poviete, aaaa, veď vitamíny, stopové prvky či koenzýmy (ale aj ďalšie látky) sú jednoducho dostupné v lekárni ako doplnky výživy. Teda sme „v suchu“ a žiadnych voľných radikálov sa nemusíme obávať, tak načo tá omáčka okolo. No, žiaľ tomu tak nie je.

            Pozitívny účinok antioxidantov bol preukázaný výlučne v ich prirodzenej podobe zo stravy. Konzumácia vitamínov či stopových prvkov vo forme doplnkov pozitívne vplyvy na redukciu oxidačných procesov nepreukázala. Takže oddialenie starnutia prostredníctvom doplnkov sa nekoná. Práve naopak. U niektorých látok ich nadmerné užívanie dokonca preukázalo prooxidačný efekt (pri nadužívaní vitamínu E, betakaroténu, selénu v doplnkoch). 

            Najlepšie sa vstrebávajú prirodzené antioxidanty z prírodných látok, čo sa vysvetľuje ich komplexnou chemickou štruktúrou. Hlavnými zdrojmi týchto bojovníkov tak naďalej ostávajú výlučne ovocie, zelenina, rastlinné oleje, obilniny, orechy, strukoviny, huby a iné.

              

Bližšie o antioxidantoch a ich potravinových zdrojoch nabudúce....

Zdroje:

http://www.wikiskripta.eu/index.php/Antioxida%C4%8Dn%C3%AD_ochrana_lidsk%C3%A9ho_t%C4%9Bla

http://www.wikiskripta.eu/index.php/St%C3%A1rnut%C3%AD_organismu

https://sk.wikipedia.org/wiki/Antioxidant

http://www.pfannhauser.at/ffe/docs/Antioxidantien.pdf
http://patienten-bibliothek.de/_pb2015/pb/ratgeber/Antioxidantien//Broschur_Antioxidantien.pdf
http://www.chemicke-listy.cz/docs/full/1999_12_774-780.pdf

ANTIOXIDAČNÉ ÚČINKY VYBRANÝCH SEKUNDÁRNYCH METABOLITOV, KATARÍNA DLUGOŠOVÁ, IVANA PŠENÁKOVÁ, Katedra biotechnológií, Fakulta prírodných vied Univerzity sv. Cyrila a Metoda, Trnava, Nova Biotechnologica (2004), str. 185-195

Volné radikály, antioxidanty a stárnutí, MUDr. Jan Pláteník, Ph.D., Interní Med. 2009; 11(1): 30–33

Oxidativer Stress und Anwendung von Antioxidantien in der Reproduktionsmedizin: Ist eine diätetische Nahrungsergän- zung sinnvoll? Ein Überblick des derzeitigen Wissensstandes, Johannes Wogatzky1 , Birgit Schechinger1 , Nicolas H. Zech1, jem (Journal für Ernährungsmedizin), 2013

pictures by Pixabay.com Licencie: CC0 Public Domain / FAQ

Laktózová intolerancia vs. alergia na mlieko

Laktóza – mliečny cukor

            Laktóza je disacharid (zložený z molekuly glukózy a molekuly galaktózy), ktorý sa vyskytuje v mlieku a mliečnych výrobkoch. Laktózu ako takú nedokáže tenké črevo resorbovať a musí byť teda rozložená na jednotlivé molekuly - glukózu a galaktózu (jednoduché cukry, ktoré sa z tenkého čreva resorbujú do krvného obehu). Hydrolytické štiepenie v tenkom čreve je pri laktózovej intolerancii narušené v dôsledku nedostatočnej produkcie štiepiaceho enzýmu – laktázy. Mliečny cukor predstavuje hlavný sacharid vo výžive dieťaťa a vlastne celkovo mláďat cicavcov.

picture by Pixaby Licencie: CC0 Public Domain / FAQ

Laktáza – enzým, ktorý štiepi laktózu

             Aktivita enzýmu laktázy je v priebehu života rôzna. Stúpa v prenatálnou období, keďže výlučným zdrojom energie pre rast a vývin pre novorodenca je práve materské mlieko. Aktivita laktázy sa znižuje po zavedení pevnej stravy do výživy dieťa. Ak by človek nekonzumoval iné ako materské mlieko, aktivita enzýmu by postupne zanikla. Keďže človek mlieko iných cicavcov konzumuje, ostala schopnosť produkovať laktázu zachovaná. Táto schopnosť je však veľmi individuálna. Niektorí ľudia dokážu tráviť laktózu celý život, u iných dochádza k intolerancii. 

             Mlieko predstavuje primárnu potravu novorodencov a mláďať. Veľa kritikov teda odmieta mlieko ako súčasť potravy dospelej populácie. Poukazujú pritom na veľké percento populácie, ktoré nie je schopné mlieko stráviť. Laktózová intolerancia teda nie je ochorením, ale prirodzenou adaptáciou s pribúdajúcim vekom na zmenené stravovacie návyky. Je podmienená geneticky.

Laktózová intolerancia

           Ako bolo vyššie uvedené, táto intolerancia vzniká ako dôsledok enzymatickej nedostatočnosti.

Výnimočne môže byť deficit laktázy vrodený. Laktózová intolerancia môže byť ďalej sprievodným javom iných ochorení črevného traktu (napr. Crohnova choroba, či celiakia). Najčastejšie sa však vyskytuje pri deficite laktázy, ktorej aktivita s vekom klesá.

            Laktóza sa tak nedokáže štiepiť a vstrebávať. Nestrávená urýchlene prechádza do hrubého čreva, kde na ňu pôsobia črevné baktérie (fermentujú laktózu za vzniku mastných kyselín, vodíka, oxidu uhličitého, metánu). Mastné kyseliny s krátkym reťazcom ako aj laktóza zvyšujú osmotický tlak, naťahujú vodu do črevného lumenu, čím môžu vyvolať hnačku (len u časti pacientov). Ďalšími sprievodnými symptómami sú bolesť brucha, škvŕkanie, kŕče, nadúvanie.  

Je potrebné absolútne vynechať mlieko a mliečne výrobky?

             Pred tým, ako pacient vynechá zo stravy všetky mliečne produkty, je dôležité si mieru intolerancie otestovať. Väčšina ľudí s intoleranciou dokáže určité množstvo laktózy stráviť. 10g laktózy nepredstavuje problém. Úplne vynechanie mliečnych produktov sa preto neodporúča.

            Ľudia s intoleranciou nemajú problém tráviť maslo a tvrdé tučné (tiež zrejúce) syry (Parmezán, Ementál, Camembert a iné). Tieto výrobky obsahujú len veľmi malé množstvo laktózy (1g 100g). Pri výrobe syrov veľká časť laktózy ostáva v srvátke, ďalšia časť laktózy zaniká fermentáciou. Mozarella či ricotta však obsahujú viac laktózu, keďže ide o čerstvé nefermentované syry.

           Dobre stráviteľné sú tiež zakysané výrobky (kefír, acidofilné mlieka a jogurty). Lepšiu stráviteľnosť majú aj v tomto prípade výrobky s vyšším obsahom tuku (ktoré majú jednak menej laktózy ako nízkotučný variant a jednak predstavujú výhody, ktoré sme uviedli vyššie). Kyslomliečne výrobky (jogurty) sú vhodné pre ich obsah probiokultúr. Probiotické baktérie pomáhajú štiepiť laktózu. Neplatí to však pre všetky jogurty. Ovocné jogurty sa často tepelne spracúvajú a dochádza k redukcii prospešných probiokultúr. Treba si tiež dať pozor na to, aby jogurt nebol obohatený o sušené mlieko (pre lepšiu, sladšiu chuť). Treba si zvoliť biele jogurty, na ktorých výrobca deklaruje, že obsahujú probiokultúry. 

picture by Pixaby Licencie: CC0 Public Domain / FAQ

            Kyslomliečne výrobky obsahujú v priemere do 5g laktózy na 100g. Najvyšší podiel laktózy má mlieko, srvátka, smotana, sušené a kondenzované mlieko (nad 5g na 100g). Pozor na skryté mlieko v niektorých ďalších výrobkoch (napr. pekárenských ).

             Denné množstvo laktózy (resp. potraviny, ktorá obsahuje laktózu) je vhodné rozdeliť si do niekoľkých porcií. Zmierniť symptómy možno spomalením vyprázdňovania žalúdka, tým, že vyberáme potraviny s vyšším obsahom tuku (tučné mliečne výrobky). Na natráveninu s vysokým obsahom tuku pôsobia enzýmy dlhšie. Spomalením vyprázdňovania žalúdka sa natrávenina dostáva do tenkého čreva postupne a nezaťažuje ho toľko. Pozitívny efekt sa dosahuje zaradením probiotických kultúr do výživy.

             U dojčiat sa podávajú náhrady materského mlieka so zníženým obsahom laktózy. Obvykle je potrebné podávať náhrady len dočasne, kým sa upraví činnosť enzýmu laktázy. Dieťa však nesmie mať alergiu na mlieko.

Netreba zabudnúť

            Ak je potrebné príjem mliečnych výrobkov obmedziť, netreba zabúdať na alternatívne zdroje bielkovín, energie, vápnika a vitamínu D. Znížený príjem vápnika predstavuje vyššie riziko osteoporózy. V jednej zo štúdií sa ukázalo, že pacienti s laktózovou intoleranciou mali podstatne nižší príjem vápnika -  len 300 mg denne*. Odporúčané denné množstvo sa pritom pohybuje okolo 800-1200 mg. Dostatočný príjem treba zabezpečiť inými potravinami. 

             V zimných mesiacoch je tvorba vitamínu D zo slnečného žiarenia nedostatočná a treba ho prijímať v strave. Vitamínom D býva často obohatené práve mlieko. Aj v tomto prípade treba zabezpečiť adekvátnu náhradu.

Alergia na mlieko

            Laktózovú intoleranciu treba odlíšiť od alergie na mlieko. Obe majú totiž veľmi podobné symptómy (bolesti brucha, nadúvanie, hnačky) a zvyknú sa mýliť. Príčina a terapia sú však odlišné. Príčinou laktózovej intolerancia je nedostatok štiepiaceho enzýmu. Problém súvisí teda s trávením sacharidu. Alergia na mlieko je však odozvou imunitného systému na alergén, ktorý pochádza z mlieka. Týmto mliečnym alergénom môže byť kazeín (vyskytuje sa v tvarohu), β-laktoglobulín (alergén v srvátke),α-laktoglobulín (2-5% z mlieka) Bovínny sérový albumín, Bovínny laktoferín. Pri laktózovej intolerancii nie je potrebné vylúčiť všetky mliečne potraviny, pretože enzymatické štiepenie laktózy ostáva aspoň čiastočne zachované. Konzumácia mliečnych výrobkov s nízkym obsahom laktózy je stále možná.

           Pri alergii na mlieko však dochádza k absolútnemu vylúčeniu mlieka a výrobkoch, v ktorých sa nachádza. Alergia na laktózu sa prejavuje gastrointestinálnymi problémami, alergia na mlieko však môže vyvolať aj ďalšie problémy -  kožné (svrbenie, opuch kože či sliznice, žihľavka), respiračné (nádcha, dýchavičnosť).

           Alergia na mlieko sa vyskytuje najčastejšie u dojčiat. Dojčatá majú ešte nedostatočne vyvinutú črevnú sliznicu, ktorá je priepustnejšia. Často však ide len o prechodný problém, ktorý sa zvykne upraviť. Ako sme si povedali, u intolerancii na laktózu je to opačne. S vekom ubúda laktázy a môžu sa prejaviť symptómy intolerancie.





Prečítajte si tiež:

http://fitsim.blogspot.sk/2015/08/prospesni-kolonizatori.html

http://fitsim.blogspot.sk/2015/07/osteoporoza-vznik-prevencia.html

Zdroje:

Intolerancia laktózy nie je alergia, MUDr. Iveta Čierna, PhD., Pediatr. prax, 2007; 3: 129–13

Laktózová intolerance, Mudr. Petr Fojík, Mudr. Premysl Falt, Mudr. Odnej Urgan Ph.D. Mudr. Pavel Novosad, RNDr. Ľudmila Richterová, Ing. Arpád Bóday, practicus 2013

Laktose Intoleranz (Milchzucker), Dr. med. Wolfgang Gerz Sonnenlängstr.2. 81369 München

Laktose Intoleranz ‐ Milchzucker‐Unverträglichkeit, Prof. Dr. med. W. Schwizer, Brauerstrasse 95, 9016 St. Gallen, Gastroenterologie

*(Carroccio A, Montalto G, Cavera G, Notarbatolo A. Lactose intolerance and self-reported milk intolerance: Relationship with lactose maldigestion and nutrient intake. Lactase Deficiency Study Group. J Am Coll of Nutr, 1998;17:631-636)

http://www.wikiskripta.eu/index.php/Alergie_na_b%C3%ADlkovinu_kravsk%C3%A9ho_ml%C3%A9ka

https://de.wikipedia.org/wiki/Laktoseintoleranz

http://www.ever.ch/pdf/nahrungsmittelallergie.pdf

http://www.minusl.de/fileadmin/content/Downloadbereich/MinusL-Leitfaden.pdf

http://www.niddk.nih.gov/health-information/health-topics/digestive-diseases/lactose-intolerance/Documents/Lactose_Intolerance_508.pdf

http://www.medicine.virginia.edu/clinical/departments/medicine/divisions/digestive-health/nutrition-support-team/nutrition-articles/feb03mccrayarticle.pdf