piatok 5. júna 2015

Recenzia: Taktne o tráviacom trakte (Prečo je dôležité mať zdravé črevá) z nem. originálu: Darm mit Charm: Alles über ein unterschätzes Organ


             Na začiatok musím povedať, že napriek tomu, že už  nejaké tie informácie o výžive a fungovaní tráviaceho systému mám načítané a naštudované, kniha ma veľmi pozitívne prekvapila mnohými novými informáciami . Ak ovládate nemčinu, viete, že primárne bude publikácia zameraná na ľudské črevo. Samozrejme, hovoriť o samotnom čreve a vyhnúť sa všetkým súvislostiam s ostatnými orgánmi tráviacej sústavy, sa proste nedá.  Doslovný preklad by znel  O čreve so šarmom: Všetko o podceňovanom orgáne, to by však vôbec neznelo ako budúci bestseller. Prekladateľ sa preto celkom vynašiel a ponechal slovnú "hračku" v názve knihy a dodal podtitul Prečo je dôležité mať zdravé črevá.
          Autorkou publikácie je Giulia Enders, mladá nemecká lekárka, ktorá nezostala názvu svojej publikácie nič dlžná. Môžem skonštatovať, že skutočne taktne a zároveň so šarmom čitateľov prevedie na prvý pohľad nie veľmi lákavou a zároveň tabuizovanou témou. Ak ste doteraz vnímali črevo len ako "pomotanú hadicu" vo svojom bruchu, ktorá slúži na upratovanie odpadu, tak mi verte, že sa po prečítaní tejto publikácie budete na črevo pozerať s rešpektom.

           Text je koncipovaný jednoducho a zrozumiteľne. Nie je to žiadny nudný vedecký traktát s množstvom strohých lekárskych či cudzích pojmov. Autorka rozpráva o tráviacom trakte a jej hlavnom protagonistovi s ľahkosťou a hlavne vtipom. Neraz som sa musela nahlas zasmiať nad skutočne originálnymi opismi. Tento fakt však v žiadnom prípade neuberá textu na sérioznosti a hlbokých poznatkoch, ktoré sú však podané zrozumiteľne aj úplnemu laikovi. Informácie sú podložené vedeckými štúdiami a modernými poznatkami, ktorými nás však autorka nenudí do detailov. Kapitoly sú doplnené vtipnými (trocha infantilnymi)  kresbami autorky.


Obr. Martinus.sk

Ukážka z knihy:

"Každý človek má vlastnú zbierku baktérii. Tak ako sa dajú ľudia identifikovať podľa odtlačkov prstov, dali by sa identifikovať aj podľa "bakteriálnych odtlačkov," Keby vedci analyzovali bakteriálne gény v tele psa, takmer s určitosťou by správne určili aj jeho majiteľa. Dobre by poslúžila aj klávesnica osobného počítača . Všetko, čoho sa dotknete, nesie rukopis našich mikróbov". (s.170) 

          V jednotlivých kapitolách sa dozviete ako funguje náš tráviaci trakt a aká je úloha jednotlivých orgánov pri spracovaní potravy. Dozviete sa ako správne sedieť na záchode (a verte tomu, že si to zaručene vyskúšate), ale aj ako by mala vyzerať zdravá stolica. No a samozrejme v prvom rade vás autorka prevedie zázračným svetom črevného systému. Dozviete sa, že mozog a črevá dokážu spolu komunikovať, akú dôležitú úlohu zohrávajú črevá v rámci imunitného systému a aká podstatná je zdravá črevná mikroflóra a starostlivosť o ňu. Prekvapia vás informácie o tom,  že črevá môžu ovplyvňovať našu náladu, ale aj fakt, že črevá môžu byť zodpovedné za obezitu. Zoznámite sa s dobrými črevnými baktériami a návodmi ako ich povzbudiť v ich práci, ktorú vykonávajú v prospech nášho zdravia. V svislosti s tým sa dočítate o dôležitosti prijímania vlákniny a o úlohe pre- a probiotík v potrave.
          Zistíte, že vaše črevo je samostatným svetom a domovom pre miliardy baktérií. My sme ich, či už dobrými alebo zlými hostiteľom a podľa toho sa k nám aj správajú. 
          Knižka vás očarí prekvapujúcimi informáciami, zasmejete sa na vtipných opisoch a určite začnete svoje črevo vnímať v inom svetle, ako doteraz.

Ukážka z knihy: 

"Rozmanitosť baktérií vo fermentovaných potravinách sa výrazne znížila. V súvislosti s industrializáciou sa dnes výrobné procesy riadia normami a používajú sa len vybrané baktérie vypestované v laboratóriach.V súčasnosti sa mlieko hneď po dojení rýchlo zohreje, aby sa usmrtili všetky potenciálne choroboplodné mikroorganizmy. Pritom však zomrú aj prirodzené jogurtové baktérie. Preto je v súčasnosti zbytočné nechať mlieko zo supermarketu stáť v nádeji, že z neho nakoniec bude jogurt." (s. 239)