V roku 1994 vedci objavili pri výskumoch na obéznych myšiach hormón leptín. Práve tento hormón obéznym zvieratám v dôsledku génového defektu chýbal a jeho podávaním sa dosiahla redukcia hmotnosti, obmedzenie energetického príjmu a vyšší energetický výdaj. Vedci predpokladali, že tým nastane prevrat v liečbe ľudskej obezity. Žiaľ, nestalo sa tak.
Úlohou leptínu je kontrolovať energetický príjem reguláciou pocitov nasýtenia (tzv. "hormón sýtosti"). Leptínová signalizácia sa odohráva v časti mozgu, ktorá sa nazýva hypotalamus. Leptín sa tvorí v bielom tukovom tkanive a cez krvný obeh sa dostáva do mozgu. Tukové tkanivo bolo pôvodne považované len za skladisko prebytočnej energie. S objavením leptínu sa vedci začali pozerať na toto tkanivo ako na endokrinný orgán (žľaza s vnútorným vylučovaním, produkujúca hormóny).
Medzi množstvom tukových zásob a hladinou leptínu existuje teda paralela. Ľudia s vyšším podielom telesného tuku, majú vyššie hladiny leptínu v porovnaní s ľuďmi, ktorí majú telesného tuku menej. Tento rozdiel je daný tým, že leptín je vylučovaný práve bunkami tukového tkaniva (adipocytmi).
S narastajúcim množstvom tukového tkaniva teda narastá vylučovanie leptínu do krvného obehu. Leptín sa pripája na príslušné receptory v hypotalame a dáva na známosť, že telesné tukové zásoby sú plné a treba obmedziť príjem potravy (reguláciou chuti do jedla) a zvýšiť energetický výdaj. S klesajúcim množstvom telesného tuku, klesá hladina leptínu. Vyššia hladina leptínu pritom znamená lepšie využívanie tukových zásob a rýchlejší metabolizmus. Je to kolobeh, ktorý má v mozgu sprostredkovať informácie o stave energetických zásob a podieľať sa na ich kontrole.
picture by Pixabay.com Licencie: CC0 Public Domain / FAQ
Leptín mal znamenať prevrat pri liečbe obezity. Dodávanie leptínu sa však ukázalo ako neefektívne. U pokusných myší bola obezita spôsobená chýbajúcim génom, ktorý spúšťa produkciu leptínu. U ľudí (až na vzácne prípady génového defektu) sa skôr vyskytuje porucha v prenose leptínových signálov. Obézni ľudia majú často dokonca zvýšené hladiny leptínu.
Receptory v hypotalame však nie sú schopné tieto signály vypočuť a reagovať na ne. Hovoríme o tzv. leptínovej rezistencii. Je to povedané metaforicky, ako keď búchate na dvere, ale nikto nie je doma. Keďže chýba signalizácia, ktorá by nám povedala, že zásob máme dosť, chýba obéznym ľuďom brzda, ktorá by im bránila ďalej sa prejedať a naberať zásoby tuku. Nechápte to však tak, že keď niečo zjete (či nezjete) dosiahnete okamžite leptínovú odozvu. Leptín sa podieľa na energetickej bilancii v rámci niekoľkých týždňoch, teda nie krátkodobo pri aktuálnom príjme potravy. Tukové zásoby tiež nedokáže ovplyvňovať zjedením, či vynechaním jedného obeda, však.
Takúto krátkodobú odozvu vám však spôsobí ďalší významný hormón, ktorý sa podieľa na regulácií príjmu potravy (okrem iného).Tento hormón sa nazýva grelín a pôsobí ako krátkodobý faktor. Na rozdieľ od leptínu ho však nevytvára tukového tkanivo. Grelín sa produkuje predovšetkým v žalúdku. Jeho tvorba taktiež závisí od nutričného stavu. Hladina grelínu stúpa pred jedlom, klesá po jedle. Jeho úlohou je stimulovať hlad. Grelín vyvoláva odozvu v časti mozgu, hypotalame, kde sa napája na príslušné receptory.
Ukázalo sa, že cirkulácia grelínu súvisí s vyprázdňovaním žalúdočného obsahu. U ľudí, ktorí držia diétu a obmedzujú príjem potravy sú hladiny grelínu vyššie. A naopak, tí, ktorí sa snažia nabrať váhu vyšším príjmom jedla, majú nižšie hladiny grelínu. Chudnutie, znížený príjem potravy, vyvoláva nárast hladín grelínu. Pred jedlom koluje v krvnej plazme dokonca dvojnásobné množstvo grelínu. Po jedle hladina grelínu opäť klesne.
Na hladiny má vplyv veľkosť a frekvencia jedál, ale tiež ich zloženie. Nízkotučná/vysoko sacharidová diéta v jednej štúdií ukázala redukciu hmotnosti pri stálej hladine grelínu, v inej štúdii sa tento výsledok však dosiahol prostredníctvom vysokotučnej/nízkosacharidovej diéty. Efekty konzumácie proteínov na hladiny grelínu sú nejednoznačné. Príjem rozpustnej vlákniny má však potenciálny vplyv na reguláciu hladín grelínu. Zohráva dôležitú úlohu pri kontrole a vyváženosti energetického príjmu.
Grelín síce ovplyvňuje pocit hladu, nie je však priamo zodpovedný za ukladanie prebytočnej energie do tukového tkaniva. A tiež neoplyvňuje uvoľňovanie energie z tukového tkaniva. Efekt na vznik obezity či redukciu hmotnosti má teda len nepriamo a to prostredníctvom vyvolávania pocitu hladu. Pri nutkavom pocite hladu, človek častejšie siahne po jedle. A naopak, ak človek nepociťuje hlad, nemá potrebu tak často siahať po jedle, čo sa samozrejme prejaví aj na jeho hmotnosti.
Hladina leptínu funguje ako dlhodobý regulátor energetickej homeostázy. Grelín ako krátkodobý regulátor. Pri dlhodobom nedostatku potravy a teda redukcii tukového tkaniva, organizmus spúšťa mechanizmy, ktoré vyvolajú odozvu na zmenené podmienky. Odpoveďou na nízky príjem potravy je zníženie energetického metabolizmu. V princípe ide o úsporné využívanie energie a snahu o obnovenie pôvodného stavu.
Pri nízkoenergetických diétach sú hladiny grelínu zvýšené, čo prispieva k obnove pôvodnej hmotnosti a povestnému jojo-efektu. Grelín spúšťa návaly hladu a každý prehrešok pomôže leptín uložiť do tukového tkaniva.
Človek, ktorý sa snaží o redukciu hmotnosti by sa mal zamerať na predchádzanie pocitov hladu. To sa ľahko povie, avšak ťažko realizuje. No a najmä hladiny týchto hormónov vám nikto nezmeria. Teda ak nie ste laboratórna myš, ktorá sa práve podrobuje výskumu. Ak už teraz máte nadváhu, avšak stále máte tendenciu prejedať sa, pretože vaša chuť do jedla je obrovská a pocit nasýtenia sa nedostavuje, tak zrejme niečo nebude v poriadku.
Redukciou tukového tkaniva možno dosiahnuť lepšiu leptínovú odozvu (v prípade leptínovej rezistencie).
Už 10% pokles telesnej hmotnosti dokáže zlepšiť hladinu leptínu až o 53% a tým zlepšiť metabolický obrat a lepšie využívanie tukových rezerv. Ženy majú v zásade vyššie hladiny leptínu ako muži.
V princípe platí, že redukciu tukového tkaniva možno dosiahnuť len ak je energetický príjem nižší ako energetický výdaj. Ako teda možno redukovať telesnú váhu bez návalov hladu?
picture by Pixabay.com Licencie: CC0 Public Domain / FAQ
Sú to tie klasické nutričné rady ako:
1. jesť pravidelne a v malých porciách
2. nevynechávať jedlo (nevynechávať raňajky, ale ani večeru)
3. neprejedať sa, resp. jesť len keď sme hladní
4. konzumovať jedlá s nízkym glykemickým indexom (teda vyhýbať sa najmä cukru, bielej múke a výrobkom z nich)
5. zakomponovať viac vlákniny do výživy (v podobe zeleniny, ovocia, strukovín, obilnín)
6. jesť veľa čerstvých a čo najmenej priemyselne spracovaných potravín
7. vyhýbať sa nezdravým tukom (nevysmážať, nefritovať, vyhýbať sa mastnému mäsu, rastlinným margarínom a výrobkom, ktoré ich obsahujú, vyhýbať sa fastfoodom)
8. hmotnosť redukovať postupne pomalým znižovaním kalorického príjmu
A samozrejme. Netreba v prvom rade zabúdať na pravidelnú fyzickú aktivitu. Výrazný vplyv na hladiny leptínu bol preukázaný aj pri mnohých športových aktivitách. Fyzická aktivita ďalej prispieva k:
1. lepšiemu využívaniu tukového tkaniva/ redukcii hmotnosti
2. zlepšeniu inzulínovej senzitivity
3. k zvyšovaniu svalovej hmoty a tým k zrýchleniu metabolizmu
4. k zvýšovaniu a udržaniu hustoty kostného tkaniva
5. k prevencii kardiovaskulárnych ochorení
6. k prevencii ochorení pohybového aparátu
7. hormonálnej rovnováhe
8. k prevencii psychických ochorení, depresií, k psychickej rovnováhe a dobrej nálade
picture by Pixabay.com Licencie: CC0 Public Domain / FAQ
A ešte jedna zaujímavosť...
Grelín môže byť jedným z faktorov, ktoré dokážu ovplyvňovať hladinu rastového hormónu. Prázdny žalúdok a vysoká hladina grelínu stimulujú rastový hormón. Táto skutočnosť môže však byť skôr zaujímavá pre ľudí, ktorí sa venujú športu a snažia sa o nárast svalovej hmoty, ako pre ľudí, ktorí sa snažia o redukciu hmotnosti. Rastový hormón totiž dokáže zabezpečiť lepšiu proteosyntézu (a tým prispieť pri vhodnej výžive k svalovému rastu), lepšie využitie vlastných energetických zdrojov (čiže redukciu tukového tkaniva), zlepšiť inzulínovú senzibilitu (toto by mohlo byť zaujímavé aj pre obéznych pacientov).
Predpokladom však je, že človek dokáže s týmito termínmi narábať, vhodne si upraviť výživu a tréningový plán. Teda nič pre laika, ktorý môže akurát experimentovať a narobiť viac škody ako úžitku.
Zdroje:
http://www.viapractica.sk/index.php?page=pdf_view&pdf_id=3061&magazine_id=1
The role of leptin and ghrelin in the regulation of food intake and body weight in humans, M. D. Klok, S. Jakobsdottir and M. L. Drent, obesity
reviews (2007)8, 21-34 (online)
https://is.cuni.cz/webapps/zzp/download/130006010
https://www.bachem.com/fileadmin/user_upload/pdf/Monographs/Ghrelin_Leptin_Obestatin.pdf
https://cs.wikipedia.org/wiki/Leptin
https://en.wikipedia.org/wiki/Ghrelin
pictures by Pixabay.com Licencie: CC0 Public Domain / FAQ
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára