Ak ste sa po dlhom čase znova s horlivosťou vrhli na športovú aktivitu, pravdepodobne vás
neminie. Trvá niekoľko dní a môže spôsobiť „peknú bolesť“. No a samozrejme
odradiť od ďalšieho pohybu. Reč je o svalovej horúčke.
V minulosti sa predpokladalo, že svalovú horúčku
vyvoláva laktát (kyselina mliečna) nahromadená vo svaloch po športovom výkone. Dnes už však vieme, že laktát svalovú horúčku nezapríčiňuje.
Ako vzniká
Svaly pozostávajú z mnohých cylindricky tvarovaných
svalových vlákien. Tieto zase pozostávajú zo svalových buniek. Ak sa sval
preťaží, dochádza k mikrotrhlinám, cez ktoré preniká do buniek tekutina.
Svalová bunka sa roztiahne, dochádza k zápalovej reakcii a sval opuchne.
Samotný opuch však nie je príčinou bolesti. Tá vzniká pri
odvádzaní odpadových produktov zo
svalovej bunky, keď sa tieto látky dostávajú do kontaktu s nervovým vláknom,
ktoré sval obklopuje. Táto reakcia nastáva 12-24 hodín po výkone, čím sa
vysvetľuje aj oneskorený nástup svalovej horúčky.
Prednostne sa svalová horúčka vyskytuje pri
tzv. excentrickej záťaži (nielen).
Napríklad pohyb jednoručky smerom nahor označujeme ako koncentrickú
kontrakciu – čiže zmrštenie svalu (sval sa skracuje). Opačný pohyb ruky smerom
nadol, kedy na ňu pôsobí zemská príťažlivosť a sval (v tomto prípade biceps)
musí brzdiť pohyb, označujeme ako excentrickú kontrakciu. Na sval pôsobí sila z vonku
a tento ju musí tlmiť. Udržuje pritom napätie a mení mechanickú
energiu na teplo.
Ďalším príkladom môže byť chôdza z kopca. Človek by si
myslel, že tento pohyb je jednoduchší ako stúpanie do vrchu. Opak je však
pravdou. Pri kráčaní z kopca musia svaly tlmiť pohyb, sval sa naťahuje a môžu
vzniknúť trhliny. Svaly sú opuchnuté, stuhnuté a citlivé na dotyk. Zmenšuje
sa rozsah pohybu, ktorý ste schopní v kĺbe urobiť. Svalová horúčka môže
pretrvávať aj týždeň.
K svalovej horúčke dochádza pri obzvlášť intenzívnom
zaťažení (súťaž, intenzívny tréning) alebo
ak ste sa dlhšie nevenovali žiadnemu cielenému pohybu. Ďalším impulzom môžu byť neobvyklé pohyby, na
ktoré nie ste zvyknutí . Svalová horúčka sa teda vyskytuje aj u ináč dobre
trénovaných jednotlivcoch, ak napr. zaťažia sval pod iným uhlom ako obvykle (alebo sa venujú inej činnosti ako bežne).
Ako predchádzať svalovej horúčke
Športoví lekári tvrdia, že najlepším opatrením proti "svalovici" je mať svalovú horúčku na príslušnej svalovej partii (v krátkom
časovom odstupe – nie, že ste mali svalovicu pred rokom, tak hor sa do kopcov a budeme
v pohode!).
Vysvetlenie spočíva v lepšej koordinácií svalov, vyššej
mechanickej odolnosti alebo dokonca zničení príliš precitlivených a málo odolných
svalových vlákien.
Zároveň sa odporúča aktivity/pohyb vykonávať pravidelne a svaly
zaťažovať postupne. Čiastočne pozitívny preventívny efekt sa ukazuje pri
zahriatí svalovej partie pred záťažou, avšak strečing žiadny pozitívny efekt
neprináša. Ako užitočné v prevencii či regenerácií svalovej horúčky sa
nepreukázali vitamíny ani antioxidanty.
Natieranie masťami a olejmi má skôr
pozitívny efekt na psychiku a relax ako na samotnú svalovicu, ktorej
príčina je v hĺbke svalového vlákna a natieranie je teda neúčinné.
Ak sa svalovica dostavila, neodporúča sa ďalší intenzívny
pohyb, aby nedošlo k ďalšiemu poškodeniu vlákna. Odporúča sa však ľahší
pohyb a miernejšia záťaž, kedy dochádza k lepšiemu prekrveniu a transportu
odpadových látok a tekutiny z buniek.
Nové koncepty odporúčajú po športovom výkone chladenie cca.
10-15 minúť (myslí sa však intenzívny výkon - napr. maratón, intenzívny tréning či športová súťaž/zrejme by ste sa ťažko po každej návšteve posilňovne naložili do ľadu :) ). Predpokladá sa, že potlačením zápalovej reakcie v skorej fáze
sa zabráni opuchu svalstva. Odviesť prebytočnú tekutinu môže pomôcť lymfodrenáž. V prípade masáže klasickej,
by táto nemala ísť do hĺbky.
obrázky: pixabay.com/Licencie: CC0 Public Domain / FAQ
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára