Laktóza –
mliečny cukor
Laktóza je disacharid (zložený z molekuly
glukózy a molekuly galaktózy), ktorý sa vyskytuje v mlieku
a mliečnych výrobkoch. Laktózu ako takú nedokáže tenké črevo resorbovať
a musí byť teda rozložená na jednotlivé molekuly - glukózu a galaktózu
(jednoduché cukry, ktoré sa z tenkého čreva resorbujú do krvného obehu).
Hydrolytické štiepenie v tenkom čreve je pri laktózovej intolerancii
narušené v dôsledku nedostatočnej produkcie štiepiaceho enzýmu – laktázy. Mliečny
cukor predstavuje hlavný sacharid vo výžive dieťaťa a vlastne celkovo
mláďat cicavcov.
picture by Pixaby Licencie: CC0 Public Domain / FAQ
Laktáza –
enzým, ktorý štiepi laktózu
Aktivita enzýmu laktázy je
v priebehu života rôzna. Stúpa v prenatálnou období, keďže výlučným
zdrojom energie pre rast a vývin pre novorodenca je práve materské mlieko.
Aktivita laktázy sa znižuje po zavedení pevnej stravy do výživy dieťa. Ak
by človek nekonzumoval iné ako materské mlieko, aktivita enzýmu by postupne
zanikla. Keďže človek mlieko iných cicavcov konzumuje, ostala schopnosť
produkovať laktázu zachovaná. Táto schopnosť je však veľmi individuálna.
Niektorí ľudia dokážu tráviť laktózu celý život, u iných dochádza
k intolerancii.
Mlieko predstavuje primárnu potravu novorodencov a mláďať.
Veľa kritikov teda odmieta mlieko ako súčasť potravy dospelej populácie. Poukazujú
pritom na veľké percento populácie, ktoré nie je schopné mlieko stráviť.
Laktózová intolerancia teda nie je ochorením, ale prirodzenou adaptáciou
s pribúdajúcim vekom na zmenené stravovacie návyky. Je podmienená
geneticky.
Laktózová
intolerancia
Ako bolo vyššie uvedené, táto intolerancia
vzniká ako dôsledok enzymatickej nedostatočnosti.
Výnimočne môže byť deficit laktázy
vrodený. Laktózová intolerancia môže byť ďalej sprievodným javom iných ochorení
črevného traktu (napr. Crohnova choroba, či celiakia). Najčastejšie sa však
vyskytuje pri deficite laktázy, ktorej aktivita s vekom klesá.
Laktóza sa tak nedokáže štiepiť
a vstrebávať. Nestrávená urýchlene prechádza do hrubého čreva, kde na ňu
pôsobia črevné baktérie (fermentujú laktózu za vzniku mastných kyselín, vodíka,
oxidu uhličitého, metánu). Mastné kyseliny s krátkym reťazcom ako aj
laktóza zvyšujú osmotický tlak, naťahujú vodu do črevného lumenu, čím môžu
vyvolať hnačku (len u časti pacientov). Ďalšími sprievodnými symptómami sú
bolesť brucha, škvŕkanie, kŕče, nadúvanie.
Je potrebné absolútne vynechať mlieko a mliečne výrobky?
Pred tým, ako pacient vynechá zo
stravy všetky mliečne produkty, je dôležité si mieru intolerancie otestovať.
Väčšina ľudí s intoleranciou dokáže určité množstvo laktózy stráviť. 10g
laktózy nepredstavuje problém. Úplne vynechanie mliečnych produktov sa preto
neodporúča.
Ľudia s intoleranciou nemajú
problém tráviť maslo a tvrdé tučné (tiež zrejúce) syry (Parmezán, Ementál,
Camembert a iné). Tieto výrobky obsahujú len veľmi malé množstvo laktózy
(1g 100g). Pri výrobe syrov veľká časť laktózy ostáva v srvátke, ďalšia
časť laktózy zaniká fermentáciou. Mozarella či ricotta však obsahujú viac
laktózu, keďže ide o čerstvé nefermentované syry.
Dobre stráviteľné sú tiež zakysané
výrobky (kefír, acidofilné mlieka a jogurty). Lepšiu stráviteľnosť majú aj
v tomto prípade výrobky s vyšším obsahom tuku (ktoré majú jednak
menej laktózy ako nízkotučný variant a jednak predstavujú výhody, ktoré
sme uviedli vyššie). Kyslomliečne výrobky (jogurty) sú vhodné pre ich obsah
probiokultúr. Probiotické baktérie pomáhajú štiepiť laktózu. Neplatí to však
pre všetky jogurty. Ovocné jogurty sa často tepelne spracúvajú a dochádza
k redukcii prospešných probiokultúr. Treba si tiež dať pozor na to, aby
jogurt nebol obohatený o sušené mlieko (pre lepšiu, sladšiu chuť). Treba
si zvoliť biele jogurty, na ktorých výrobca deklaruje, že obsahujú
probiokultúry.
picture by Pixaby Licencie: CC0 Public Domain / FAQ
Kyslomliečne výrobky obsahujú v priemere do 5g laktózy na
100g. Najvyšší podiel laktózy má mlieko, srvátka, smotana, sušené
a kondenzované mlieko (nad 5g na 100g). Pozor na skryté mlieko
v niektorých ďalších výrobkoch (napr. pekárenských ).
Denné množstvo laktózy (resp.
potraviny, ktorá obsahuje laktózu) je vhodné rozdeliť si do niekoľkých porcií. Zmierniť
symptómy možno spomalením vyprázdňovania žalúdka, tým, že vyberáme potraviny
s vyšším obsahom tuku (tučné mliečne výrobky). Na natráveninu
s vysokým obsahom tuku pôsobia enzýmy dlhšie. Spomalením vyprázdňovania
žalúdka sa natrávenina dostáva do tenkého čreva postupne a nezaťažuje ho
toľko. Pozitívny efekt sa dosahuje zaradením probiotických kultúr do výživy.
U dojčiat sa podávajú náhrady
materského mlieka so zníženým obsahom laktózy. Obvykle je potrebné podávať
náhrady len dočasne, kým sa upraví činnosť enzýmu laktázy. Dieťa však nesmie
mať alergiu na mlieko.
Netreba zabudnúť
Ak je potrebné príjem mliečnych
výrobkov obmedziť, netreba zabúdať na alternatívne zdroje bielkovín, energie,
vápnika a vitamínu D. Znížený príjem vápnika predstavuje vyššie riziko
osteoporózy. V jednej zo štúdií sa ukázalo, že pacienti s laktózovou intoleranciou mali podstatne nižší príjem vápnika - len 300 mg denne*. Odporúčané denné množstvo sa pritom pohybuje okolo 800-1200 mg. Dostatočný príjem treba zabezpečiť inými potravinami.
V zimných mesiacoch je tvorba vitamínu D zo slnečného žiarenia nedostatočná a treba ho
prijímať v strave. Vitamínom D býva často obohatené práve mlieko. Aj
v tomto prípade treba zabezpečiť adekvátnu náhradu.
Alergia
na mlieko
Laktózovú intoleranciu treba
odlíšiť od alergie na mlieko. Obe majú totiž veľmi podobné symptómy (bolesti
brucha, nadúvanie, hnačky) a zvyknú sa mýliť. Príčina a terapia sú
však odlišné. Príčinou laktózovej intolerancia je nedostatok štiepiaceho
enzýmu. Problém súvisí teda s trávením sacharidu. Alergia na mlieko je
však odozvou imunitného systému na alergén, ktorý pochádza z mlieka. Týmto
mliečnym alergénom môže byť kazeín (vyskytuje sa v tvarohu), β-laktoglobulín
(alergén v srvátke),α-laktoglobulín (2-5% z mlieka) Bovínny sérový
albumín, Bovínny laktoferín. Pri laktózovej intolerancii nie je potrebné
vylúčiť všetky mliečne potraviny, pretože enzymatické štiepenie laktózy ostáva
aspoň čiastočne zachované. Konzumácia mliečnych výrobkov s nízkym obsahom
laktózy je stále možná.
Pri alergii na mlieko však
dochádza k absolútnemu vylúčeniu mlieka a výrobkoch, v ktorých
sa nachádza. Alergia na laktózu sa prejavuje gastrointestinálnymi problémami,
alergia na mlieko však môže vyvolať aj ďalšie problémy - kožné (svrbenie, opuch kože či sliznice,
žihľavka), respiračné (nádcha, dýchavičnosť).
Alergia na mlieko sa vyskytuje
najčastejšie u dojčiat. Dojčatá majú ešte nedostatočne vyvinutú črevnú
sliznicu, ktorá je priepustnejšia. Často však ide len o prechodný problém,
ktorý sa zvykne upraviť. Ako sme si povedali, u intolerancii na laktózu je
to opačne. S vekom ubúda laktázy a môžu sa prejaviť symptómy
intolerancie.
Prečítajte si tiež:
http://fitsim.blogspot.sk/2015/08/prospesni-kolonizatori.html
http://fitsim.blogspot.sk/2015/07/osteoporoza-vznik-prevencia.html
Prečítajte si tiež:
http://fitsim.blogspot.sk/2015/08/prospesni-kolonizatori.html
http://fitsim.blogspot.sk/2015/07/osteoporoza-vznik-prevencia.html
Zdroje:
Intolerancia laktózy nie je alergia, MUDr. Iveta Čierna, PhD., Pediatr. prax, 2007; 3: 129–13
Laktózová intolerance, Mudr. Petr
Fojík, Mudr. Premysl Falt, Mudr. Odnej Urgan Ph.D. Mudr. Pavel Novosad, RNDr. Ľudmila Richterová, Ing. Arpád Bóday, practicus 2013
Laktose Intoleranz (Milchzucker),
Dr. med. Wolfgang Gerz Sonnenlängstr.2. 81369 München
Laktose Intoleranz ‐
Milchzucker‐Unverträglichkeit, Prof. Dr. med. W. Schwizer,
Brauerstrasse 95, 9016 St. Gallen, Gastroenterologie
*(Carroccio A, Montalto G, Cavera G, Notarbatolo A. Lactose intolerance and self-reported milk intolerance: Relationship with lactose maldigestion and nutrient intake. Lactase Deficiency Study Group. J Am Coll of Nutr, 1998;17:631-636)
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára