Ľudský organizmus kolonizuje nespočetné
množstvo mikroorganizmov. Najhustejšie osídlenie sa pritom sústreďuje
v tráviacom trakte (u dospelého
človeka môže jeho obyvateľstvo vážiť až 2 kg). Črevné obyvateľstvo sa zvykne
označovať aj pojmom črevná mikroflóra (aj keď nejde o flóru v pravom
zmysle slova). Novší názov, aj keď ešte nie tak celkom zaužívaný, je mikrobiota
(čiže sú to živočíchy, nie rastliny).
Narušenie rovnováhy črevnej mikroflóry je
spojené s akútnymi ako aj chronickými ochoreniami – problémy s trávením,
hnačky, zápchy až po vznik potravinových intolerancií, zníženej imunity,
alergií. Pretrvávajúca nerovnováha môže mať ďalekosiahle následky a vyústiť až do onkologických ochorení.
Pojmom probiotiká sa označujú mikroorganizmy, ktoré
kolonizujú črevný trakt svojho hostiteľa a majú na jeho zdravie
preukázateľne pozitívny vplyv. Črevná mikroflóra je súčasťou imunitného
systému.
Kolonizácia
mikroorganizmami začína pôrodom dieťaťa a jeho prechodom cez pôrodné
kanály. Mikroorganizmy z matky sa dostávajú do tela novorodenca. Pred
pôrodom je tráviaci trakt plodu sterilný. Ďalší priebeh kolonizácie je závislý
od prostredia a samozrejme stravy. Veľký význam pre novorodeneckú črevnú
mikroflóru má kojenie. Po zavedení pevnej stravy sa črevná mikroflóra začína
podobať na flóru dospelého človeka.
Črevná mikroflóra sa počas života mení
v závislosti od prekonaných ochorení, užívaní liekov, antibiotík, pro- a
prebiotík a od zloženia stravy.
Probiotiká
Probiotikám sa pripisujú prospešné účinky najmä
v oblasti gastrointestinálneho traktu. Niektoré účinky sú vedecky
podložené, iné sú ešte predmetom skúmania. Medzi prospešné účinky patrí
modulovanie imunitného systému, lepšie vstrebávanie živín, priaznivý vplyv pri
intoleranciách, znižovanie rizika niektorých ochorení.
Medzi najznámejšie bakteriálne rody patria
Lactobacillus a Bifidobacterium. Probiotické vlastnosti však boli
preukázané aj u ďalších bakteriálnych rodov. Tieto sa od seba odlišujú
rôznou schopnosťou prežiť v častiach tráviaceho traktu, ako aj odlišnou
schopnosťou priľnúť k črevnej sliznici.
Priaznivý vplyv týchto mikroorganizmov spočíva
v tom, že produkujú enzýmy, ktoré dokážu tlmiť činnosť patogénnych (škodlivých/vyvolávajúcich
ochorenia) mikroorganizmov, tlmiť ich rast alebo ich usmrtiť. Aby patogénne
mikroorganizmy mohli vyvolať negatívnu odozvu organizmu, musia sa naviazať na
príslušný receptor.
Ďalšie pozitívum probiotík spočíva v tom, že toto miesto obsadia a zabránia tak patogénu, aby sa naviazal na receptor. V podstate im podsadnú miesto.
Ďalšie pozitívum probiotík spočíva v tom, že toto miesto obsadia a zabránia tak patogénu, aby sa naviazal na receptor. V podstate im podsadnú miesto.
Ďalej stimulujú tvorbu
protilátok, redukujú prokancerózne látky, ktoré produkujú patogénne
mikroorganizmy a tiež zlepšujú využiteľnosť živín – najmä minerálov –
železo, vápnik, zinok, magnézium.
Mnoho probiotických kultúr má
svoj pôvod v mliečnych a fermentovaných výrobkoch. Tieto organizmy
patria medzi mliečne baktérie.
Keďže sa mlieko v dnešnej dobe pasterizuje,
prospešné probiotické baktérie sa v ňom vyhubia. Probiotické kultúry sa
potom do mliečnych výrobkov pridávajú umelo, dodatočne (aj to len niektoré
vybrané a v laboratóriach vypestované kmene). Množstvo probiotických
kultúr v mliečnych výrobkoch od ich produkcie, cestou k samotnému spotrebiteľovi
a ku konečnej konzumácií podstatne klesá. Časť baktérií je tiež
elmiminovaná v tráviacom trakte prostredníctvom tráviacich štiav (kyselina
chlorovodíková v žalúdku). Aj to je dôvod, prečo je práve pravidelná
konzumácia výrobkov s probiotickými kultúrami veľmi vhodná.
Kedy
môžu byť probiotiká užitočné
V súvislosti so syndrómom dráždivého čreva vedci predpokladajú, že
pacienti majú zmenenú mikroflóru v hrubom čreve. Je to stav spojený s bolesťami brucha,
nadúvaním, zápchou a hnačkami. Probiotiká skracujú dobu hnačiek a stabilizujú
črevnú slizničnú bariéru. Najčastejšie sa používajú druhy laktobacilov
a bifidobaktérií. Skrátenie doby príznakov pri použítí uvedených baktoriálnych
druhov sa pozitívne uplatnilo pri hnačkových infekciách detí a kojencov.
Probiotiká môžu pôsobiť preventívne v prípade,
že cestujete do krajín s nízkou hygienickou úrovňou. Znížite riziko nákazy
patogénnymi organizmami. V prípade laktózovej intolerancie, ktorá je
spôsobená deficitom tráviacich enzýmov (laktáza), môže byť konzumácia kyslomliečnych výrobkov
vhodnou alternatívou, ktorá nevyvoláva žiadne neželané reakcie.
Mliečny cukor je vo fermentovaných produktoch
rozštiepený na kyselinu mliečnu (laktát) a menšie molekuly cukru.
Natrávený jogurt teda šetrí organizmu prácu a preto je ľahšie
stráviteľnejší ako samotné mlieko.
Probiotiká sa ukazujú prospešné aj v boji
s Helicobakterom pylori (spôsobuje zápal a žalúdočné vredy).
Laktobacily a bifidobaktérie síce nedokážu helicobaktera eliminovať, no sú
schopné tlmiť jeho aktivitu
a znížiť hustotu kolonizácie v žalúdku. Súčasne tlmia
negatívne účinky antibiotík, ktoré sa používajú na vykorenenie helicobaktera.
Pri užívaní antibiotík vo všeobecnosti dochádza
k devastácií aj priaznivej črevnej mikroflóry. Ľudia mávajú pri užívaní
antibiotík často hnačky alebo minimálne to, čo z nich na toalete vylezie,
je objemnejšie ako inokedy. Je to tým,
že za obeť antibiotikám padli aj prospešné črevné baktérie. Črevo sa musí nanovo osídliť. Môže tu však
prísť aj ku kolonizácií patogénnymi mikroorganizmami a tým k imunitnej
reakcii. V čase redukcie mikroflóry sa môžu objavovať hnačky. Disharmóniu
v črevnom trakte môže okrem užívania antibiotík vyvolať nadmerný stres,
nevyhovujúca strava, nedostatočný odpočinok.
Probiotiká sú prospešné aj pri liečbe zápchy.
Ukazuje sa totiž, že ľudia trpiaci zápchou majú taktiež zmenenú črevnú
mikroflóru. Probiotiká sú schopné zrýchliť črevnú peristaltiku, urýchliť črevnú
pasáž a tým naštartovať vyprázdňovanie.
Ďalej
sa zistlo, že probiotiká sú schopné naviazať cholesterol na svoju stenu, vylúčiť
ho z tela a tak pozitívne znižovať hladinu cholesterolu.
Probiotické
kultúry nájdete okrem mliečnych fermentovaných výrobkoch (probiotický jogurt,
acidofilné mlieko, kefír, syry, bryndza - nepasterizovaná), tiež
v kvasenej zelenine (kvasené uhorky - tzv. kvašáky, nie nakladané!, kyslá
kapusta (ale len domáca, bežne predávaná sa po fermentácií pasterizuje), sójový
fermentovaný syr - tempeh, sójová omáčka, sójová pasta - miso).
Prebiotiká
Zdravú
črevnú mikroflóru môžeme povzbudiť vhodnou stravou, ktorá obsahuje potraviny
s probiokultúrami. Rast a prospievanie probioorganizmov
v črevách zase podporíme požívaním prebiotík. Prebiotiká sú nestráviteľné
časti potravy (rastlinného pôvodu), ktoré podporujú aktivitu baktérií
v hrubom čreve.
Sú to polysacharidy, vláknina - pektín ( jablká,
kôra citrusov, hrušky, slivky, jahody, ríbezle a ďalšie ovocie), celulóza
(obilniny, zeleniny, strukoviny), inulín (čakanka, cibuľa, cesnak),
fruktooligosacharidy (chren, pór, artičoky, cibuľa, cesnak), ktoré sa
v hrubom čreve fermentujú. Ak nie je niekto zvyknutý na vyšší príjem
vlákniny, môže ho nadúvať (črevné baktérie budú všetko ostošesť
fermentovať). Pri tejto fermentácií
totiž okrem mastných kyselín s krátkym reťazcom vznikajú plyny (metán,
vodík).
Mastné kyseliny sú
následne využité kolonocytmi (črevnými bunkami) ako zdroj energie. Inými
slovami, prebiotiká zabezpečujú výživu probiotických kultúr a zároveň
slúžia ako výživa pre črevnú sliznicu.
Súhrnný názov pre suplementy s obsahom probio-
a prebiotík sú symbiotiká. Vedľajšie účinky úžívania probiotík sú vzácne.
Zdroje:
solen.sk
solen.sk
Probiotiká a ochorenia tráviaceho traktu- Michal Mego, Vladimír Zajac
Probiotiká v živote človeka - doc. RNDr. Magdaléna Fulmeková, CSc., PharmDr. Lucia Masaryková, PharmDr. Ľubica Lehotská, PhD.
MIKROFLÓRA TRÁVICÍHO TRAKTU A PROBIOTIKA - MUDr. Tomislav Švestka, CSc.
MÔŽU PROBIOTIKÁ OVPLYVNIŤ NEGATÍVNY ÚČINOK ANTIBIOTÍK NA FYZIOLOGICKÚ MIKROFLÓRU? - Pavol Jarčuška, Lívia Magulová, Pavol Kristian, Rudolf Novotný
Probiotiká, prebiotiká, fekálna mikrobiálna terapia a nešpecifické črevné zápaly - PharmDr. Monika Fedorová, prof. MVDr. Juraj Pistl, PhD.
NUTRICE, PREBIOTIKA, PROBIOTIKA A IMUNITNÍ SYSTÉM - prof. RNDr. Jan Krejsek, CSc., Mgr. Manuela Kudlová, Mgr. Martina Koláčková, MUDr. Jakub Novosad
Střevní mikroflóra, gastrointestinální ekosystém a probiotika - prof. MUDr. Přemysl Frič, DrSc.
PREBIOTIKA, PROBIOTIKA A SYNBIOTIKA - doc. MUDr. Jiří Nevoral, CSc.
Intestinální mikroflóra v raném dětství – úloha při rozvoji infekčních a alergických chorob - doc. MUDr. Vojtěch Thon, Ph.D.
Sú mikroorganizmy naozaj naši nepriatelia? - Matrin Hrubiško
Probiotiká v živote človeka - doc. RNDr. Magdaléna Fulmeková, CSc., PharmDr. Lucia Masaryková, PharmDr. Ľubica Lehotská, PhD.
MIKROFLÓRA TRÁVICÍHO TRAKTU A PROBIOTIKA - MUDr. Tomislav Švestka, CSc.
MÔŽU PROBIOTIKÁ OVPLYVNIŤ NEGATÍVNY ÚČINOK ANTIBIOTÍK NA FYZIOLOGICKÚ MIKROFLÓRU? - Pavol Jarčuška, Lívia Magulová, Pavol Kristian, Rudolf Novotný
Probiotiká, prebiotiká, fekálna mikrobiálna terapia a nešpecifické črevné zápaly - PharmDr. Monika Fedorová, prof. MVDr. Juraj Pistl, PhD.
NUTRICE, PREBIOTIKA, PROBIOTIKA A IMUNITNÍ SYSTÉM - prof. RNDr. Jan Krejsek, CSc., Mgr. Manuela Kudlová, Mgr. Martina Koláčková, MUDr. Jakub Novosad
Střevní mikroflóra, gastrointestinální ekosystém a probiotika - prof. MUDr. Přemysl Frič, DrSc.
PREBIOTIKA, PROBIOTIKA A SYNBIOTIKA - doc. MUDr. Jiří Nevoral, CSc.
Intestinální mikroflóra v raném dětství – úloha při rozvoji infekčních a alergických chorob - doc. MUDr. Vojtěch Thon, Ph.D.
Sú mikroorganizmy naozaj naši nepriatelia? - Matrin Hrubiško
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára