Niečo o bielkovinách a ich zdrojoch

           Čo sú to bielkoviny a akú úlohu zohrávajú sme si naznačili v predošlom príspevku. Poďme si to však trocha rozviesť. Vieme, že bielkoviny sú základné stavebné prvky organizmov, a že zohrávajú dôležité úlohy pri plnení určitých procesov. Bielkoviny sú zložené z aminokyselín. Do detailov sa púšťať nebudeme, to by už nebol blog o výžive a stravovaní, ale pravdepodobne o chémií, či biochémií. Pre zaujímavosť možno ešte dodať, že aminokyseliny delíme na esenciálne a neesenciálne. Esenciálne aminokyseliny musí človek do tela dodávať stravou, pretože si ich organizmus sám nedokáže vyrobiť. No a neesenciálne aminokyseliny predstavujú teda ich opak, čiže si  ich organizmus dokáže sám produkovať.
           Čo sa týka zastúpenia bielkovín v jedálničku, obykle sa uvádza, že prestavujú 25-30 percent denného príjmu živín. Odporúčané množstvo je 1 g na 1 kg váhy. Čiže denný príjem bielkovín ženy, ktorá váži 60 kg by bol 60 g bielkovín. Príjem športovca alebo aktívneho človeka bude však o niečo vyšší (cca. 1,5 až dvojnásobok váhy).

          No a pýtate sa, kde tie bielkoviny zobrať? Bielkoviny nájdete v mäse a mäsových výrobkoch (hovädzie, bravčové, hydina a výrobky z nich), rybách a morských potvorách, mliečnych výrobkoch (mlieko, syry, jogurty, tvarohy), vajciach. Zdroje bielkovín vhodné aj pre vegetariánov sú zase všetky typy strukovín (fazuľa, šošovica, cícer, sója, bôb, hrach), orechov a semien (ľanové, slnečnicové, sézamové, tekvicové). V menšom zastúpený nachádzame bielkoviny aj v zelenine.

Pri nedostatku energie dokáže organizmus siahnuť na vlastné bielkoviny a to ešte skôr, ako si vyberie rezervu z tukových buniek. Vtedy dochádza k úbytku svalovej hmoty. Vy si samozrejme myslíte, že úbytok váhy je spojený s redukciou tuku. Z toho vyplýva, že aj pri redukčných diétach v žiadnom prípade nesmieme "podliezať" potrebnú hranicu príjmu bielkovinových zdrojov. Naopak, nadbytok bielkovín v potrave taktiež vedie k ich ukladaniu v podobe tuku. A samozrejme nadmerné spracovanie zaťažuje organizmus. Výhoda konzumácie biekovinových zdrojov spočíva v tom, že dokážu zasýtiť na dlhšiu dobu, keďže ich trávenie prebieha dlhšie ako pri sacharidoch.

            Čo sa týka rastlinných a živočíšnych bielkovín je tu istý rozdiel. Rastlinné bielkoviny neobsahujú celý reťazec aminokyselín. Chýbajú niektoré už spomenuté esenciálne aminokyseliny (čiže tie, ktoré si organizmus nedokáže sám vytvoriť a musí ich prijímať potravou). Z tohto hľadiska sa rastlinné bielkoviny v porovnaní so živočíšnymi považujú za neplnohodnotné. Vegetariánom preto možno odporučiť kombinovať rôzne zdroje bielkovín, aby bol zabezpečený komplexný prísun aminokyselín.

          Bielkoviny majú zároveň rozličnú využiteľnosť. Touto využiteľnosťou sa rozumie, na koľko percent dokáže telo prijatú bielkovinu zužitkovať. Najvyššiu bielkovinovú využiteľnosť má vajce, ktoré má ideálne zloženie aminokyselín pre potreby a budovanie ľudského tela. Nasleduje srvátka, mlieko, ryby, mäso, strukoviny.